Bimetalová minca 2000 Kč 100. výročie zavedenia československej koruny 2019 Štandard

Pamätná bimetalová 2 000 Kč minca - mimoriadna razba
100. výročie zavedenia československej koruny

Na rubovej strane mince je uprostred na zlatej inleji stvárnená rubová strana prvej československej korunovej mince z roku 1922. Na striebornom medzikruží je text "ČESKOSLOVENSKÁ KORUNA" a letopočty "1919-2019". Text a letopočty sú od seba oddelené bodkami. Medzi zlatou inlejou a medzikružím je text "JSEM RAŽENA Z ČESKÉHO ZLATA", pred slovom "JSEM" je iniciála autora Jiřího Hanuše, DiS., ktorá je tvorena písmenom „H“ v rámčeku.

Na lícnej strane mince je čiastočný portrét Aloisa Rašína v podobe bankovkovej rytiny. Po obvode mince je umiestnený v medzikruží názov štátu "ČESKÁ REPUBLIKA" a označenie nominálnej hodnoty so skratkou peňažnej jednotky "2 000 Kč". Názov štátu a nominálna hodnota so skratkou peňažnej jednotky sú od seba oddelené vľavo bodkou a vpravo značkou Českej mincovne, ktorá je tvorena písmenami "Č" a "M".

Prvá československá mena

Československá koruna bola ustanovená zákonom č. 84 z 25. februára 1919, na základe ktorého boli medzi 3. až 19. marcom 1919 stiahnuté a okolkované rakúsko-uhorské bankovky, ktoré boli postupne až do júla 1920 vymieňané za nové československé štátovky. Prvým peniazom nového štátu bola 100 korunová štátovka z 15. apríla 1919. Prvými mincami boli 20 halierov a 50 halierov s ročníkom razby 1921 vydané vo februári 1922. Prvá korunová minca bola do obehu uvoľnená tiež v roku 1922. Prvou skutočnou bankovkou (nie štátovkou) bola 20 korunáčka s dátumom 1. október 1926, ale do obehu sa dostala až v marci 19

14. apríla 1920 bol prijatý zákon o cedulovej banke, ktorý predchádzal vzniku centrálnej banky, ktorá však definitívne vznikla až 21. marca 1926 a svoju činnosť zahájila až 1. apríla 1926. Prvým guvernérom sa stal Vilém Pospíšil, ktorý bol do tej doby hlavný riaditeľ Městskej spořitelny pražskej a bol tiež priateľom Aloisa Rašína a popredný finančný odborník v krajine.

Po druhej svetovej vojne bola 1. novembra 1945 prevedená menová reforma, ktorá riešila problém, že na území Československa kolovalo príliš veľa platidiel - okrem piatich mien (protektorátna, říšskonemecká, slovenská, maďarská a poľská) aj rôzne vojenské poukážky. Táto reforma bola naviac spojená so znárodnením bánk a podnikov podľa Benešových dekrétov. Situácia sa čiastočne stabilizovala, ale naďalej bol v krajine hospodársky chaos z dôvodu znárodnenia a nového postavenia kľúčových firiem v priemysle. Po februári 1948 nastalo ďalšie znárodňovanie priemyslu.

Ďalšia menová reforma prišla 1. júna 1953. Nová československá koruna bola vymieňaná v pomere 1:5 pri čiastkach do 300 (starých) Kčs, vyššie čiastky boli vymieňané v pomere 1:50. Československo naviac prestalo byť koncom roka 1954 členom MMF a Svetovej banky, ktoré v roku 1944 spoluzakladalo. Po menovej reforme v roku 1953 bola väčšina ľudí ožobračená a naviac ceny začali stúpať. Do konca 50. rokov sa podarilo situáciu stabilizovať, ale ukázalo sa, že centrálne riadená politika začína vykazovať značné ekonomické nedostatky. V 60. rokoch prišla liberalizácia pomerov v Československu, ktorá však bola zastavená sovietskou inváziou v auguste 1968. Potom prišla normalizácia, kedy bola celá ekonomika odtrhnutá od reálneho vývoja vo svete a nastávala postupná izolácia ekonomiky ČSSR. Narastala inflácia, ktorú vláda skrývala menovými dotáciami a izoláciou koruny voči iným menám. Ekonomické problémy centrálne riadenej ekonomiky boli jedným z dôvodov pádu komunistického režimu v ČSSR v novembri 1989 a k nežnej revolúcii

1. januára 1993 došlo k rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty a 8. februára 1993 prebehla menová odluka, ktorou československá koruna zanikla. Výmenný pomer k nástupníckym menám bol 1:1. Stali sa nimi česká koruna a slovenská koruna, ktorú vystriedalo na Slovensku 1. 1. 2009 euro..