Strieborná minca 10000 Kč Založenie Veľkej Prahy 1kg 2022 Matovaná

Mimoriadna strieborná minca - 10000 Kč Založenie Veľkej Prahy

Mince sú vydané len v bežnej kvalite, ale v dvoch variantoch (matný a leštený). Leštený variant sa môže blížiť špičkovej kvalite, ale úroveň leštenia nemusí zodpovedať bežným štandardom pre proof razby.

Na reverznej strane mince je zobrazená mapa Veľkej Prahy s územím všetkých bývalých samostatných historických obcí a miest, ktoré tvorili Veľkú Prahu v rokoch 1922 až 1968. Po obvode mince sú v poradí zhora doprava zobrazené Vršovice, Košíře, Smíchov, Břevnov, Bubeneč, Vyšehrad, Hradčany, Malá Strana, Staré Mesto, Nové Mesto, Libeň, Vysočany, Karlín, Žižkov, Královské Vinohrady a Nusle. V hornej časti mincového poľa sú v troch riadkoch umiestnené texty "VELKÁ", "PRAHA" a "1922-2022". Priezvisko autora mince, akademického sochára Zbyňka Fojtů, je umiestnené pod mapou Veľkej Prahy.

Na lícnej strane mince je zobrazený historický znak hlavného mesta Prahy. V spodnej časti mincového poľa sú v troch riadkoch umiestnené texty "ČESKO", "REPUBLIKA" a označenie nominálnej hodnoty mince so skratkou peňažnej jednotky "10 000 Kč".

Veľká Praha

Podľa legendy bola Praha založená na základe veštby kňažnej Libuše v 8. storočí. V legendárnych slovách "Vidím veľké mesto, ktorého slávy sa budú dotýkať hviezdy...". z vysokej skaly nad riekou prorokovala slávu nového mesta Prahy.

V stredoveku sa Praha stala prosperujúcim obchodným centrom, ktoré sa rozprestieralo na území dnešného Starého Mesta a bolo známe ako Staršie/Veľké Mesto pražské (1232-1234). S príchodom nových obyvateľov vzniklo v roku 1257 susedné Malé Mesto pražské (Malá Strana), v roku 1320 Hradčany a v roku 1348 založil Karol IV. samostatné Nové Mesto pražské (Nové Město).

Cisárskym dekrétom z roku 1784 boli všetky štyri mestá spojené do kráľovského hlavného mesta Prahy. V tom čase bola Praha so 76 000 obyvateľmi a rozlohou 143 ha druhým najväčším mestom pod vládou Habsburgovcov.

V 19. storočí si nezadržateľný rozvoj mesta a potreba infraštruktúrneho prepojenia vyžiadali ďalšie rozširovanie. Do kráľovského hlavného mesta. Prahy pribudli Josefov (1850), Vyšehrad (1883), Holešovice a Bubny (1884) a Libeň (1901). Počet obyvateľov vzrástol na 233 000 a rozloha na 21 km2. Ostatné oslovené obce (Karlín, Smíchov, Vinohrady a Žižkov) sa odmietli pripojiť z obáv zo straty vplyvu na rozhodovanie a z otázky výberu daní. Záujem Dejvíc a Košíc, ktorých územia nesusedili s už zlúčeným územím, nebolo možné uspokojiť. V nasledujúcich rokoch sa už ďalšie snahy o rozšírenie Prahy neuskutočnili kvôli politickej nestabilite a vojne.

So vznikom samostatného Československa došlo k zmene nálad a názorov v spoločnosti na vytvorenie Veľkej Prahy. Na základe zákona schváleného Národným zhromaždením bolo s účinnosťou od 1. januára 1922 pripojených celkom 37 obcí a osád. Z karlínskeho okresu to boli Bohnice, Hloubětín, Karlín, Kobylisy, Prosek, Střížkov, Troja, Vysočany, zo smíchovského okresu Břevnov, Bubeneč, Dejvice, Hlubočepy, Jinonice, Košíře, Liboc, Motol, Radlice, Sedlec, Smíchov, Střešovice, Veleslavín, Vokovice, z vinohradskej časti Braník, Hodkovičky, Hostivař, Krč, Michle, Nusle, Podolí, Vršovice, Kráľovské Vinohrady, Záběhlice, zo žižkovskej časti Hrdlořezy, Malešice, Staré Strašnice, Žižkov a zo zbraslavskej časti Malá Chuchle a Modřany.
Pre novovzniknuté hlavné mesto Prahu bola zriadená miestna samospráva pôvodných obcí a osád, ako aj vlastná štátna správa obce. Praha sa v rámci novozriadených hraníc rozdelila na 13 okresov.

Tento výrobok je súčasťou týchto súprav výrobkov: