Strieborná minca 200 Kč Jan Blažej Santini-Aichel 300. výročie úmrtia 2023 Proof

Ján Blažej Santini-Aichel - 300. výročie úmrtia

Na reverznej strane dvestoročnice je zobrazený Kostol svätého Jána Nepomuckého na Zelenej hore. Pri hornom okraji mince je text "JAN BLAŽEJ SANTINI AICHEL", pričom jednotlivé slová sú ohraničené hviezdičkami. Pri spodnom okraji mince sú texty "1723" a "2023". Iniciály autora mince, akademického sochára Vladimíra Oppla, ktoré sú tvorené kompozíciou písmen "V" a "O", sú umiestnené vpravo.

Na lícnej strane mince je v popredí zobrazené priečelie kostola Nanebovzatia Panny Márie v Sedlci a v pozadí čiastočný motív mariánskej hviezdy. Po obvode mince sa nachádza ďalších šesť mariánskych hviezd. Pri spodnom okraji mince je text "ČESKÁ REPUBLIKA", nad ktorým je označenie nominálnej hodnoty so skratkou peňažnej jednotky "200 Kč". Jednotlivé slová textu "ČESKÁ REPUBLIKA" sú opäť ohraničené hviezdičkami.

Jan Blažej Santini-Aichel (03. 02. 1677 - 07. 12. 1723) bol český architekt obdobia vrcholného baroka a najvýznamnejší predstaviteľ barokovej gotiky.

Narodil sa v rodine slávneho kamenárskeho majstra talianskeho pôvodu Santiniho Aichela. V dielni jeho otca vznikli kamenárske práce pre Strahovský kláštor a Černínsky palác.
Ján Blažej Aichl sa narodil ako telesne postihnutý. Jeho malá, zavalitá postava s čiastočne chromými končatinami mu znemožnila pokračovať v otcovom kamenárskom remesle. Napriek tomu sa vyučil kamenárstvu a tiež maliarstvu u pražského dvorného maliara Kristiána Schrödera. Na svoju dobu bol veľmi vzdelaným človekom s praktickými znalosťami matematiky a geometrie. Ovládal češtinu, nemčinu, taliančinu a latinčinu v písanej aj hovorenej reči. Zaujímal sa o numerológiu, mystiku a náboženstvo.

Odbornú prípravu na prácu architekta získal štúdiom u Jana Baptistu Matheya, francúzskeho architekta pôsobiaceho v Prahe. Santiniho výrazný talent mu umožnil spolupracovať so svojím učiteľom na projektoch a po jeho smrti ich sám dokončiť. V štúdiu pokračoval aj počas cesty do Rakúska a Talianska, kde ho výrazne ovplyvnili stavby Francesca Borrominiho. Počas pobytu v Taliansku si k svojmu menu pridal meno Santini po svojom otcovi. Do roku 1700 bol členom staviteľských cechov a úplne nezávislým architektom s vlastnými zákazkami.

Kľúčovou udalosťou pre Santiniho je nadviazanie spolupráce pre cisterciánsky rád. Získal zákazku na projektovanie trojkrídlového konventu a kostola v kláštore Zbraslav. Dokončenia stavby sa však Santini nedožil a práce, ktoré pokračovali po jeho smrti, zastavilo zrušenie kláštora v roku 1785 Jozefom II.
V roku 1703 nasledovala veľkolepá prestavba gotického kláštorného kostola Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa v Sedlci pri Kutnej Hore. Výsledná stavba, ovplyvnená štýlom stredovekých katedrál s barokovými prvkami, bola znovu vysvätená v roku 1708.

Okolo roku 1706 bol prizvaný k obnove cisterciánskeho kláštora Studničky Panny Márie v Žďári nad Sázavou. Vstupná časť prelatúry a koniarne boli postavené podľa Santiniho projektov.
V blízkosti kláštora potom navrhol doslova hviezdnu stavbu kostola svätého Jána Nepomuckého. Kostol na pôdoryse päťcípej hviezdy bol vysvätený 27. septembra 1722. Následne sa uskutočnila dostavba ambitu s piatimi kaplnkami a piatimi vstupnými bránami, ktorej dokončenia sa Santini nedožil. Návrh kostola je plný symboliky s opakujúcim sa číslom päť, ktoré odkazuje na päť mučeníckych rán Ježiša Krista a päť hviezd nad miestom umučenia Jána Nepomuckého. Tento pútnický kostol na Zelenej hore je Santiniho vrcholným dielom a od roku 1994 je zapísaný na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Počas svojho profesionálneho života Santini pracoval na takmer 100 projektoch v celom Českom kráľovstve. Okrem kláštorov a kostolov k nim patrili aj hrady a zámky. Medzi nimi napríklad zámok Karlova Koruna v Chlumci nad Cidlinou, Kolovratský palác na Nerudovej ulici, kláštor Kladruby alebo kláštor Plasy.