Aktuálne ceny: Cena zlata 2222.51 USD/oz   Cena striebra 24.9655 USD/oz  
  Zlaťáky    Zlaté mince ČNB a Československo     Zlatá minca Karel IV. Päťdukát Československý 600. výročie úmrtia 1978

Zlatá minca Karel IV. Päťdukát Československý 600. výročie úmrtia 1978

00:09
posledná aktualizácia ceny
001116
kód produktu


Skladom Vypredané

Aktuálne nie je možné tento produkt objednať.

Dostupnosť na predajniach

NIE JE SKLADOM

Podrobný popis

Ilustračné foto: Stav mince na obrázku nemusí zodpovedať reálnemu stavu mince, ktorú máme práve skladom. V prípade záujmu Vám zašleme aktuálnu fotografiu, alebo si mincu môžete osobne prezrieť na našej predajni.

Zlatá pamětní mince z období ČSSR vydaná v roce 1978. Tyto zlaté dukáty Karla IV. se získávají jen zřídka a jsou velkou raritou ve světě numizmatiky.

Karel IV.

Pětidukát zobrazuje ústřední motiv pečetidla universitní obce pražské university z poloviny 14. století, na němž Karel IV. předává knížeti Václavovi zakládací listinu university.

Karol IV. (14. máj 1316 Praha - 29. november 1378 Praha)

Bol jedenásty český kráľ (ako Karol I. - 1346-1378), Karol IV. lombardský kráľ (1355), rímsky kráľ (1346-1355) a cisár (1355-1378), arelatský kráľ (1365) a gróf luxemburský (1346 - 1353) z dynastie Luxemburgovcov. Karol IV., krstený menom Václav, sa narodil ako syn Elišky Přemyslovny a Jána Luxemburského.

Vzdelanie Karol dostal na francúzskom dvore, kde sa oženil s prvou zo svojich štyroch manželiek Blankou z Valois. Ako český kráľ stál pri zrode Nového Mesta pražského a dal vybudovať Karlov most. Roku 1348 vydal zakladaciu listinu Karlovej univerzity. Na jeho podnet bola zhotovená Svätováclavská koruna. Zanechal po sebe niekoľko spisov, medzi nejznámejšie patrí autobiografia Vita Caroli.

Na konci októbra 1333 sa Karol vrátil do Čiech a spravoval České kráľovstvo namiesto neprítomného otca - stalo sa tak na podnet šľachty. Od roku 1334 bol moravským markgrófom. Od počiatku štyridsiatich rokov bol Karol favoritom papežskej kúrie na hodnosť rímského panovníka proti císárovi Ľudovítovi Bavorovi - aj preto pápež Klement VI. povýšil pražské biskupstvo 30. apríla 1344 na arcibiskupstvo (prvým arcibiskupom sa stal Arnošt z Pardubíc). 21. novembra 1344 bola zahájená stavba metropolitnej katedrály sv. Víta. Dňa 11. júla roku 1346 bol Karol hlasmi piatich kurfirtov zvolený pri Rhens na Rýne rímskym vzdorokráľom a 26. novembra 1346 v Bonne bol korunovaný.

Po náhlej smrti cisára Ľudovíta Bavora 11. októbra 1347 stratil Karol svojho rivala. Bavorov syn Ľudovít Braniborský síce v boji pokračoval, zaistil zvolenie anglického kráľa Eduarda III. ako rímskeho vzdorokráľa, ale jeho boj bol márny. Eduard III. čoskoro na ríšsky trón rezignoval. Od roku 1349 bol Karol uznávaný ako jediný rímsky panovník.

Českým kráľom sa Karol stal po smrti svojho otca v bitke pri Kresčaku 26. augusta 1346 a korunovaný bol arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc spoločne s Blankou arcibiskupom 2. septembra 1347. K tejto príležitosti dal Karol zhotoviť novú kráľovskú svätováclavskú korunu, neskôr sa podielal na formulovaní korunovačného rádu. Ako český panovník Karol takmer vo všetkom naväzoval na premyslovskú tradíciu a po desaťročiach rozbrojov upokojil rivalitu medzi kráľom a šľachtou. České země vnímal ako najstabilnejšiu súčasť ríše.

Dne 26. marca 1348 bolo zahájené spoločné zasadnutie ríšskeho a českého snemu - prvý generálny snem. Pod vedením Karola IV., 7. apríla 1348 prijal mnoho zásadných rozhodnutí. Boli potvrdené privilégiá Českého kráľovstva, ako „zvlášť vznešeného článku Ríše rímskej“, v originále ipsum regnum Boemie Romani regni membrum fore nobilius. Prvýkrát bol použitý pojem „země Koruny české“, čím bolo odstranené staré poňatie ako osobného majetku panovníka a prílišná personalizácia v jeho osobe. Krajina mala predovšetkým svojho kráľa, nie iba kráľ krajinu.

Ku krajinám Koruny náleželo Kráľovstvo české, Markgrófstvo moravské, Biskupstvo olomoucké, Vojvodstvo opavské, sliezske kniežatstvo (vtedy ešte bez Javorska a Svídnicka, ktoré sa Karolovi podarilo získať až neskôr) a Horné Lužice; od roku 1368 Dolné Lužice a 1373 Braniborsko.

Karola trápila vo vyššom veku dna, ktorá zťažovala jeho pohyb a tiež mohla byť príčinou pádu pravdepodobne z koňa či zo schodov. Zlomenina krčku stehennej kosti ho pripútala na lôžko. V dôsledku toho 29. novembra 1378 cisár zomrel na zápal plúc.

Československé dukáty Karol IV. 600.výročí úmrtia vydané v rokoch 1978 - 1982

Nominál a ročník razby Náklad (ks) Vyrobené (ks) Zničené (ks) Stav (ks)
Jednodukát 1978 20 000 15 106 7 399 7 707
Jednodukát 1979 10 000 5 000 1 717 3 283
Jednodukát 1980 10 000 4 732 2 924 1 808
Jednodukát 1981 10 000 4 996 2 858 2 138
Jednodukát 1982 10 000 5 107 2 725 2 382
Dvoudukát 1978 10 000 10 000 5 102 4 898
Päťdukát 1978 10 000 8 000 4 354 3 646
Desaťdukát 1978 10 000 5 000 1 511 3 489

Špecifikácia produktu

Séria:
Dukáty Karol IV. 1978 - 1982
Autor:
ak.soch.Zdeněk Kolářský
Hmotnosť:
17,4545 g
Mincovňa:
Mincovna Kremnica
Priemer:
34 mm
Téma:
Dukáty ČSSR (1978-1982)
Hrana:
jemne vrúbkovaná
Krajina pôvodu:
Československo
Emisia:
1978
Měna:
Dukát
Náklad:
3 646 ks
Rýdzosť:
986/1000 Au (17,2120 g)

Žiadanka

Vyplnenie žiadanky pre Vás nie je záväzné.

Výkupný formulár

Radi od vás vykúpime investičné kovy zakúpené u nás ale aj u konkurencie. Naši zákazníci vždy dostanú najvyššiu možnú cenu ponúkanú v danom čase. Vyplňte formulár nižšie a my Vás budeme kontaktovať. Ďakujeme za dôveru.



Overené zákazníkmi
Dodavatelé
Obsah toho webu nie je možné v žiadnom prípade považovať za investičné doporučenie. Uverejnené články a analýzy je potrebné vnímať ako subjektívne názory zamestnancov spoločnosi SAFE HERITAGE, a.s.
18.206.160.129

Holoubek koncern