Zlatá minca 5000 Kč Mestská pamiatková rezervácia Moravská Třebová 2024 Proof

Na reverznej strane mince je v hornej časti koláž gotických a renesančných meštianskych domov. V dolnej časti mince je vľavo silueta veže barokového kostola Nanebovzatia Panny Márie, pod ňou sgrafitová omietka z roku 1565 nádvoria radnice, detail fontány na nádvorí zámku a morový stĺp z roku 1718. Uprostred mincového poľa je názov "MORAVSKÁ TŘEBOVÁ" a letopočet razby "2024". Iniciály autora mince, akademického sochára Zbyňka Fojtů, ktoré sú tvorené kompozíciou písmen "F" a "Z", sú vľavo od morového stĺpa.

Na averznej strane je motív budovy radnice a časti renesančného zámku vrátane arkád na jeho nádvorí. Nad arkádami sú štylizované heraldické zvieratá z veľkého štátneho znaku v poradí moravská orlica, český lev a sliezska orlica. Nad nimi je text "ČESKÁ REPUBLIKA" a pod nimi označenie nominálnej hodnoty mince so skratkou peňažnej jednotky "5000 Kč". V opise mince je uvedený názov série "MĚSTSKÉ PAMÁČKOVÉ REZERVACE". Značka Českej mincovne pozostávajúca z písmen "Č" a "M" je pri pravom spodnom okraji mince.

Historická časť mesta Moravská Třebová zachováva jedinečný architektonický súbor budov z obdobia gotiky, renesancie a baroka. Obnoveným rozhodnutím bola v roku 1980 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu.
Mesto založil vplyvný český šľachtic Boreš z Rýzmburka okolo roku 1257 za vlády Václava I. Z tohto obdobia pochádza štvorcový pôdorys centrálneho námestia, na ktoré nadväzuje kolmá uličná sieť a po strane na vyvýšenom mieste stojí hrad.
Významnou osobnosťou v dejinách mesta bol Ladislav Černohorský z Boskovíc, člen významného moravského šľachtického rodu Boskovičovcov. V roku 1468 kúpil panstvo Moravská Třebová, ku ktorému patril hrad, mesto a okolité dediny. Nepohodlný gotický hrad prestaval na ranorenesančný zámok. Prestavba sa začala v roku 1485 a vznikla tak najstaršia európska renesančná stavba severne od Álp. Na stavbe sa podieľali talianski architekti, ktorých pozval vzdelaný a scestovaný šľachtic z pobytu na dvore uhorského kráľa.
Niektoré prvky ranorenesančnej architektúry z pôvodnej prestavby sa zachovali dodnes. Najcennejší je vstupný portál s ukážkou prvých pokusov o nový smer ovplyvnený antikou, ktorý bol v polovici 19. storočia premiestnený k južnej bráne. Medzi skvosty renesančnej plastiky patria dva kruhové medailóny s podobizňami Ladislava a jeho manželky Magdalény z roku 1495.
Okolo roku 1500 bol na Krížovom vrchu postavený kostol Nájdenia svätého kríža. V rokoch 1509 a 1540 postihli mesto dva ničivé požiare, pri ktorých z mesta zmizli pôvodné drevené stavby. Z prvej prestavby v neskorej gotike sa zachovali zdobené portály a okná. Pri druhej prestavbe bolo mesto obohnané dvoma pásmi hradieb s baštami. Architektúru mesta určila renesancia a domy na námestí dostali rovnakú výšku. Vo vstupných priestoroch radnice a meštianskych domov môžete dodnes obdivovať neskorogotické a renesančné mauzóleá s krížovými rebrovými klenbami.
Koncom 16. storočia rodina Boskovicovcov vymrela a majetok prešiel na rodinu Žerotínovcov. Ladislav Velen zo Žerotína využíval zámok ako svoju rezidenciu a začal rozsiahle stavebné práce. Na základe projektu dvorného architekta cisára Rudolfa II. pána Giovanniho Maria Filippiho rozšíril zámok o tri neskororenesančné krídla s arkádami v duchu manierizmu. Unikátne sú aj sochárske práce na výzdobe nádvoria.
Po bitke na Bielej hore v roku 1620 bol Ladislavovi zo Žerotína ako vodcovi stavovského povstania na Morave skonfiškovaný všetok majetok a pred trestom smrti uprednostnil emigráciu. Majetok sa dostal do rúk Karola z Lichtenštajna. Ten dokončuje rekonštrukciu hradu, ale využíva ho len pre úradníkov a správu panstva.
V 18. storočí je na námestí postavený Mariánsky stĺp. Renesančný kamenný most svätého Jána dopĺňajú barokové prvky v podobe súsošia Rozlúčka s Pannou Máriou a pamätnej tabule povodní zakomponovanej do tehlového múru. Cez most vedie krížová cesta z roku 1723, ktorá spája barokovo obnovený farský kostol Nanebovzatia Panny Márie a Krížnu horu. Tu sa nachádza dominanta mesta Kalvária, ktorú tvoria tri kríže a barokové sochy Panny Márie, svätého Jána a dvoch anjelov.
Ničivý požiar v roku 1840 hrad úplne zničil a mesto prišlo o 186 domov. Alojz II. z Lichtenštajna obnovil arkádové nádvorie podľa pôvodných plánov, ale zo starej časti hradu zostala len jedna gotická miestnosť a brána. Nová výstavba v empírovom štýle určuje súčasnú podobu hradu v tvare písmena U s otvoreným nádvorím.

Tento výrobok je súčasťou týchto súprav výrobkov: