Budovanie československej meny III - Vilém Pospíšil 100 Kč bankovka emisie 2026

Pamätná bankovka Budovanie československej meny - Vilém Pospíšil

Vilém Pospíšil (5. mája 1873 - 27. novembra 1942) bol český ekonóm, právnik a publicista. Bol zástancom menovej stability a opatrnej úverovej politiky.

Narodil sa na Vysočine, v Novom Rychnove pri Pelhřimove, ku ktorému udržiaval celoživotný vzťah. Absolvoval pelhřimovské gymnázium a potom odišiel do Prahy študovať právo. V roku 1902 nastúpil ako úradník do Mestskej sporiteľne v Prahe, kde od roku 1917 zastával funkciu riaditeľa a v rokoch 1922 - 1926 funkciu vrchného riaditeľa.

Počas prvej svetovej vojny sa ako člen Maffie aktívne zapojil do protirakúskeho odboja. Aktívne sa podieľal na menovej odluke v roku 1919. V rokoch 1919 až 1926 bol podpredsedom Bankového výboru Bankového úradu ministerstva financií. Bol do neho nominovaný nielen ako stúpenec Rašínovej národohospodárskej koncepcie, ale aj ako predstaviteľ československého sporiteľníctva, keďže vzhľadom na význam pražskej Mestskej sporiteľne zastával aj funkciu predsedu Zväzu československých sporiteľní. Okrem toho zastupoval Československú republiku vo Finančnej komisii Spoločnosti národov, kde sa okrem iného zasadzoval za spoločný postup členských krajín proti úžerníctvu.

V roku 1926 bola založená Národná banka československá a Vilém Pospíšil sa 1. apríla toho istého roku stal jej prvým guvernérom. Jeho cieľom bolo previesť korunu na zlatý štandard, čo sa mu podarilo dosiahnuť do troch rokov. Hospodárska kríza v 30. rokoch však odhalila slabiny tohto riešenia a niektorí ekonómovia na čele s bývalým ministrom financií a Masarykovým obľúbencom Karlom Englišom presadzovali devalváciu koruny. Vláda sa nakoniec začiatkom roka 1934 postavila na Englišovu stranu a Pospíšil a celá správna rada na protest odstúpili. Nahradil ho Karel Engliš, ktorý potom dvakrát znížil obsah zlata v korune, vždy o jednu šestinu.

Vďaka skúsenostiam v medzinárodnej diplomacii ho vláda následne vymenovala za ministra s plnou mocou pre medzinárodné finančné rokovania (viedol napr. rokovania o britskej pôžičke po Mníchovskej dohode v roku 1938). Koncom 30. rokov zastával významné funkcie v správnych radách viacerých československých podnikov, do ktorých ho nominovala Živnostenská banka (napr. Severní dráha Ferdinandova, Škodove závody, Československá zbrojovka).

Počas protektorátu bol Pospíšil v kontakte s odbojom. Bol zatknutý gestapom a počas perzekúcie, ktorá nasledovala po heydrichiáde, bol podrobený mnohým výsluchom sprevádzaným fyzickým násilím, v dôsledku čoho 27. novembra 1942 zomrel. Na jeho pohrebe a pochovaní v rodinnej hrobke 3. decembra 1942 sa zúčastnilo mnoho ľudí z Pospíšilovej rodnej obce a hostí.

V roku 1943 bola v Pospíšilovom mene založená Nadácia pre chudobných s majetkom 10 000 korún. Národná banka pre Čechy a Moravu v Prahe, ktorá bola počas protektorátu centrálnou bankou, venovala na uctenie jeho pamiatky sumu 5 000 korún, určenú pre nadaných študentov obchodnej akadémie v Novom Rychnove.