Zlatá minca 5000 Kč Mestská pamiatková rezervácia Olomouc 2024 Standard

Reverznú stranu mince tvorí koláž významných architektonických pamiatok Mestskej pamiatkovej rezervácie Olomouc. V popredí je zobrazený stĺp Najsvätejšej Trojice a zvonica kostola svätého Mórica. V pozadí je zobrazený pôdorys Kostola svätého Mórica vrátane vyobrazenia rebier klenby. Pri hornom okraji mince je text "CITY OF OLOMOUC", pri spodnom okraji je rok razby "2024". Iniciály autora mince, akademického sochára Zbyňka Fojtů, tvorené kompozíciou písmen "F" a "Z", sú umiestnené vľavo pri hornej časti stĺpa Najsvätejšej Trojice.

Na lícnej strane sú v strednom páse mincového poľa zobrazené heraldické zvieratá z veľkého štátneho znaku - hore český lev, uprostred moravská orlica a dole sliezska orlica. Pod sliezskou orlicou je označenie nominálnej hodnoty mince so skratkou peňažnej jednotky "5 000 Kč". V ľavej časti mince sú štylizované gotické oblúky a v pravej časti je architektonický fragment z olomouckej radnice s orlojom. V opise mince je uvedený text "MESTSKÁ PAMIATKOVÁ REZERVÁCIA" a "ČESKÁ REPUBLIKA". Značka Českej mincovne pozostávajúca z písmen "Č" a "M" je umiestnená vľavo od stredového pásu.

Historická časť Olomouca bola v roku 1971 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Po Prahe je to druhá najväčšia pamiatková rezervácia v Českej republike, ktorú tvorí 697 objektov s popisnými číslami na ploche 87 ha.
Prvé osídlenie na území dnešnej Olomouce dokazujú vykopávky z obdobia neolitu pred rokom 6000 pred Kr. Na začiatku 11. storočia sa Morava dostala pod vládu menšej vetvy Přemyslovcov a české knieža Břetislav si za svoje sídlo zvolil Olomouc. Okolo roku 1070 vzniká nový kamenný hrad Olomouc a pôdorys mesta dostáva svoju prvú podobu. V tom istom období sa obnovuje moravské biskupstvo a zakladá sa kláštor.
V roku 1104 sa na Václavskom návrší začína románska výstavba katedrály svätého Václava a biskupského paláca.
V rokoch 1239 až 1246 je Olomouc povýšená na mesto a v roku 1253 získava štatút kráľovského mesta. Udelením privilégia výročného trhu a míľového práva sa začína prudký rozvoj mesta.
V 13. až 15. storočí sa formuje stredoveké mesto s hustou zástavbou kupeckých, meštianskych a šľachtických domov. Pôvodné opevnenie nahrádzajú pevné mestské hradby. Katedrála svätého Václava bola po požiari v roku 1265 prestavaná v gotickom štýle. Z tohto obdobia pochádza gotický kostol svätej Kataríny (1287), radnica na Hornom námestí (1378), radničná veža (1443) a františkánsky kláštorný kostol Nepoškvrneného počatia Panny Márie (1454).
Prvá zmienka o olomouckom orloji pochádza z obdobia renesancie. Radnicu dopĺňa renesančná lodžia s portálom a radničná veža je v goticko-renesančnej podobe dostavaná do dnešnej výšky 75 metrov. Pôvodné gotické parcely si viacerí bohatí mešťania spojili a postavili na nich výstavné domy a paláce. Medzi najkrajšie meštianske renesančné stavby v Olomouci patrí dom Mateja Hauenschilda a Edelmanov palác. V roku 1573 bola v Olomouci založená druhá najstaršia univerzita v Čechách.
Tridsaťročná vojna priniesla Olomoucu dramatické spustošenie. Po odchode švédskych vojsk zostalo z pôvodných 700 domov obývateľných len 168. Počet obyvateľov klesol z viac ako 30 000 na 1 670.
Mesto sa prestavuje v barokovom štýle. Veľký podiel na tom mal kardinál Karol II. z Lichtenštajnska, ktorý do Olomouca pozval talianskych architektov, sochárov a maliarov. Na miestach s vysokou hustotou obyvateľstva bolo postavených šesť unikátnych barokových fontán s figurálnou výzdobou vychádzajúcou z antiky - Herkulova fontána, Cézarova fontána, Jupiterova fontána, Tritónova fontána, Merkurova fontána a Neptúnova fontána.
V roku 1709 Olomouc postihol veľký požiar, po ktorom v rokoch 1713 - 1715 nasledovala morová epidémia. Stĺp Najsvätejšej Trojice na Hornom námestí a Mariánsky stĺp na Dolnom námestí vznikli ako prejav vďaky so zánikom moru. 35 metrov vysoký stĺp na Hornom námestí je najväčším barokovým súsoším v strednej Európe.
Rok 1655, keď bola Olomouc vyhlásená za pevnostné mesto, je zlomovým rokom. Súčasťou novodobej bastiónovej pevnosti bolo aj niekoľko predsunutých stanovíšť či klasicistická budova Tereziánskej zbrojnice. Olomouc zostal pevnostným mestom až do konca 19. storočia. Zbúranie pevnostného systému ušetrilo Terezínsku bránu. Barokovo-klasicistická brána, ktorá dostala svoje meno na počesť hosťujúcej panovníčky Márie Terézie, je zdobená emblémami rakúsko-uhorskej monarchie a dnes je jedinou zachovanou bránou pevnosti.
Zrušením mestských hradieb sa v nasledujúcom storočí uvoľnil nový priestor pre rast tesne ohraničeného mesta.

Tento výrobok je súčasťou týchto súprav výrobkov: