Zlatá minca 5000 Kč Mestská pamiatková rezervácia Mikulov 2022 Standard

Zlatá minca 1/2 Oz - Mestská pamiatková rezervácia Mikulov

Na rubovej strane mince je kompozícia vyobrazení najvýznamnejších architektonických pamiatok Mestskej pamiatkovej rezervácie Mikulov, a to zľava Dietrichsteinská hrobka, Horná synagóga a sgrafitový meštiansky dom U rytierov s nárožným štvorhranným arkierom. Pri hornom okraji mince je text "MESTO" a vľavo od arkiera je zvislý text "MIKULOV". Nad vyobrazením Dietrichsteinskej hrobky je rok razby "2022". Iniciály autora mince, akademického sochára Zbyňka Fojtů, ktoré sú tvorené kompozíciou písmen "F" a "Z", sú umiestnené pri pravom okraji mince.

Na lícnej strane mince je v ľavej časti zobrazený Mikulovský hrad. V strede mince je výtvarná kompozícia štylizovaných heraldických zvierat z veľkého štátneho znaku, a to českého leva v hornej časti, moravskej orlice v strede a sliezskej orlice v dolnej časti. Vpravo od heraldických zvierat je zvislý text "ČESKÁ REPUBLIKA". V pravej časti mince je zobrazená socha Pomony zo stredovekej fontány na mikulovskom námestí. Označenie nominálnej hodnoty mince so skratkou peňažnej jednotky "5 000 Kč" je umiestnené nad českým levom. Pri pravom okraji mince je v opise text "MĚSTSKÉ PAMÁČKOVÉ REZERVACE".

Historické centrum Mikulova bolo v roku 1982 vyhlásené za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Vnútornú časť mesta, ktorou prechádzajú zvyšky pôvodného opevnenia, tvorí veľký zámok so záhradou, námestie a priľahlé ulice s malebnými meštianskymi domami a zachovaná židovská štvrť so synagógou.

Prvá písomná zmienka o trhovej osade Mikulov pochádza z roku 1173. V roku 1410 bolo stredoveké opevnené mestečko povýšené na mesto. V tom čase Mikulov patril pod vládu šľachtického rodu Lichtenštajnovcov, ktorí prestavali románsky hrad v gotickom štýle.

Najväčší stavebný rozmach v histórii mesta sa začína príchodom Dietrichsteinovcov v roku 1575. Adam z Ditrichštejna dostáva od cisára ako náhradu bohaté mikulovské panstvo, ktoré prosperuje vďaka obchodu a vinárstvu. Nový pán začína prestavbu pôvodného gotického hradu na rodinné sídlo.
Jeho syn František z Ditrichštejna preberá panstvo v roku 1611. Ako vplyvný kardinál a olomoucký biskup sa sťahuje do Mikulova so svojím biskupským úradom, ktorý si vyžaduje primerané priestory. Pokračuje v prestavbe hradu na nádherný renesančný zámok obklopený záhradou. Prepychový interiér zdobia fresky, pozlátené štuky, obrazy a nábytok dovezený z Talianska. Hradná knižnica je naplnená najrozsiahlejšou zbierkou 10 000 zväzkov v strednej Európe v tom čase.
Pri severnom predhradí je postavené prvé divadlo v českých krajinách. Ako poďakovanie za prežitie morovej epidémie je na Svätom Kopečku postavený Kostol svätého Sebastiána s krížovou cestou. Nové centrálne námestie, ktoré sa nachádza v bezprostrednej blízkosti hradu, lemujú dvojpodlažné domy ovplyvnené talianskou architektúrou. Súčasťou námestia je prvá loretánska kaplnka na Morave. Mikulov sa stáva obchodným a kultúrnym centrom Moravy.

Obdobie rozvoja končí tridsaťročnou vojnou a obsadením mesta švédskym vojskom v roku 1645. Švédi takmer úplne vyplienia hrad vrátane unikátnej knižnice. Po ich odchode si majiteľ panstva Ferdinand z Ditrichštejna objednal barokovú prestavbu. V roku 1719 zámok vyhorel do tla a požiar vážne zasiahol celé mesto. Ditrichsteinovci začínajú novú výstavbu kaštieľa a rekonštrukciu mesta.
Ničivé požiare v Mikulove sa opakujú a v roku 1784 je zničených 350 domov a kostol svätej Anny je vážne poškodený, vrátane zrútenia Loretánskej kaplnky. Na troskách kostola bola postavená pohrebná kaplnka Ditrichsteinovcov.
Na konci druhej svetovej vojny v roku 1945 boje s ustupujúcimi nemeckými vojskami spôsobujú ďalší požiar, ktorý hrad drasticky devastuje. Súčasná podoba vyhorenej pamiatky bola realizovaná v 50. rokoch 20. storočia podľa návrhu brnianskeho architekta Otakara Oplatka.

Tento výrobok je súčasťou týchto súprav výrobkov: