Karel IV. Československé Dukáty Sada zlatých mincí 600. výročie úmrtia 1978

Ilustračné foto: Stav mince na obrázku nemusí zodpovedať reálnemu stavu mince, ktorú máme práve skladom. V prípade záujmu Vám zašleme aktuálnu fotografiu, alebo si mincu môžete osobne prezrieť na našej predajni.

Sada Československých dukátov 1978

Raritná sada zlatých pamätných mincí z obdobia ČSSR vydaných v roku 1978 k príležitosti 600.výročia úmrtia Karola IV. Tieto zlaté dukáty Karola IV. sa získávajú len zriedka a sú veľkou raritou vo svete numizmatiky!

Jednodukát zobrazuje Karola IV. podľa dobového portrétu, českého leva, iniciál Karola IV. a letopočty 1346 - 1378. Hmotnosť: 3,4909 g, obsah rýdzeho zlata 3,4420 g.

Dvojdukát predstavuje štátnosť znázornenú kráľovskou pečaťou Karola IV. Latinský text: "KAROLUS DEI GRA ROMANOR REX SEMPER AUGUSTUS ET REX BOEMIE" znamená v preklade „Karol z boží milosti kráľ rímsky a kráľ český". Hmotnosť: 6,9818 g, obsah rýdzeho zlata 6,8848 g.

Päťdukát zobrazuje ústredný motív pečatidla univerzitnej obce pražskej university z polovice 14. storočia, na ktorom Karol IV. predáva kniežaťu Václavovi zakladaciu listinu univerzity. Hmotnost 17,4545 g, obsah ryzího zlata 17,2120 g.

Desaťdukát zobrazuje panorámu Hradčan s Karlovým mostom a znak mesta Prahy doplnený opisem „PRAGA MATER URBIUM" v preklade „Praha matka miest". Hmotnosť: 34,9090 g, obsah rýdzeho zlata 34,4240 g.

Mince sú v originálnej čiernej krabičk.

Český kráľ Karol IV.

Karol IV. (14. máj 1316 Praha - 29. november 1378 Praha)

Bol jedenásty český kráľ (ako Karol I. - 1346-1378), Karol IV. lombardský kráľ (1355), rímsky kráľ (1346-1355) a cisár (1355-1378), arelatský kráľ (1365) a gróf luxemburský (1346 - 1353) z dynastie Luxemburgovcov. Karol IV., krstený menom Václav, sa narodil ako syn Elišky Přemyslovny a Jána Luxemburského.

Vzdelanie Karol dostal na francúzskom dvore, kde sa oženil s prvou zo svojich štyroch manželiek Blankou z Valois. Ako český kráľ stál pri zrode Nového Mesta pražského a dal vybudovať Karlov most. Roku 1348 vydal zakladaciu listinu Karlovej univerzity. Na jeho podnet bola zhotovená Svätováclavská koruna. Zanechal po sebe niekoľko spisov, medzi nejznámejšie patrí autobiografia Vita Caroli.

Na konci októbra 1333 sa Karol vrátil do Čiech a spravoval České kráľovstvo namiesto neprítomného otca - stalo sa tak na podnet šľachty. Od roku 1334 bol moravským markgrófom. Od počiatku štyridsiatich rokov bol Karol favoritom papežskej kúrie na hodnosť rímského panovníka proti císárovi Ľudovítovi Bavorovi - aj preto pápež Klement VI. povýšil pražské biskupstvo 30. apríla 1344 na arcibiskupstvo (prvým arcibiskupom sa stal Arnošt z Pardubíc). 21. novembra 1344 bola zahájená stavba metropolitnej katedrály sv. Víta. Dňa 11. júla roku 1346 bol Karol hlasmi piatich kurfirtov zvolený pri Rhens na Rýne rímskym vzdorokráľom a 26. novembra 1346 v Bonne bol korunovaný.

Po náhlej smrti cisára Ľudovíta Bavora 11. októbra 1347 stratil Karol svojho rivala. Bavorov syn Ľudovít Braniborský síce v boji pokračoval, zaistil zvolenie anglického kráľa Eduarda III. ako rímskeho vzdorokráľa, ale jeho boj bol márny. Eduard III. čoskoro na ríšsky trón rezignoval. Od roku 1349 bol Karol uznávaný ako jediný rímsky panovník.

Českým kráľom sa Karol stal po smrti svojho otca v bitke pri Kresčaku 26. augusta 1346 a korunovaný bol arcibiskupom Arnoštom z Pardubíc spoločne s Blankou arcibiskupom 2. septembra 1347. K tejto príležitosti dal Karol zhotoviť novú kráľovskú svätováclavskú korunu, neskôr sa podielal na formulovaní korunovačného rádu. Ako český panovník Karol takmer vo všetkom naväzoval na premyslovskú tradíciu a po desaťročiach rozbrojov upokojil rivalitu medzi kráľom a šľachtou. České země vnímal ako najstabilnejšiu súčasť ríše.

Dne 26. marca 1348 bolo zahájené spoločné zasadnutie ríšskeho a českého snemu - prvý generálny snem. Pod vedením Karola IV., 7. apríla 1348 prijal mnoho zásadných rozhodnutí. Boli potvrdené privilégiá Českého kráľovstva, ako „zvlášť vznešeného článku Ríše rímskej“, v originále ipsum regnum Boemie Romani regni membrum fore nobilius. Prvýkrát bol použitý pojem „země Koruny české“, čím bolo odstranené staré poňatie ako osobného majetku panovníka a prílišná personalizácia v jeho osobe. Krajina mala predovšetkým svojho kráľa, nie iba kráľ krajinu.

Ku krajinám Koruny náleželo Kráľovstvo české, Markgrófstvo moravské, Biskupstvo olomoucké, Vojvodstvo opavské, sliezske kniežatstvo (vtedy ešte bez Javorska a Svídnicka, ktoré sa Karolovi podarilo získať až neskôr) a Horné Lužice; od roku 1368 Dolné Lužice a 1373 Braniborsko.

Karola trápila vo vyššom veku dna, ktorá zťažovala jeho pohyb a tiež mohla byť príčinou pádu pravdepodobne z koňa či zo schodov. Zlomenina krčku stehennej kosti ho pripútala na lôžko. V dôsledku toho 29. novembra 1378 cisár zomrel na zápal plúc.

Československé dukáty Karol IV. 600.výročí úmrtia vydané v rokoch 1978 - 1982