Československé dukáty z roku 1933
Priemer: 19.75, 25, 34, 42 mm
Hmotnosť: 3.491, 6.982, 17.455, 34.909 g
Rýdzosť: 986/1000 Au
Hrana: vrúbkovaná
Emisia: 1933
Náklad: 57 597, 4 671, 1 752, 1 780 ks
Autor: soch. Jaroslav Benda, prof. Otakar Španiel
Razba: Mincovňa Kremnica
Jedinečný súbor zlatých historických mincí ČSR vydaných v roku 1933 obsahuje svätováclavský jednodukát, dvojdukát, päťdukát a desaťdukát. Tieto zlaté Svätováclavské dukáty sa získavajú len veľmi zriedka a súu veľkou raritou vo svete numizmatiky!
Svätý Václav
(asi 907 - 28. september 935) české knieža a svätec, který je považovaný za hlavného patróna Česka. V staršej literatúre sa často udáva ako rok jeho smrti 929, väčšina súdobých vedcov sa ale prikláňa k roku 935.
V detstve bol Václav, syn Drahomíry, vychovávaný na Tetíne svojou babičkou Ludmilou, ktorá ho nechala vyučovať slovanskému kňazovi Pavlovi. Potom, čo sa jeho otec Vratislav stal pražským kniežaťom, bol Václav poslaný do Budče, kde sa učil latinčinu. V dobe štúdií, asi roku 915, usporiadal knieža svojmu synovi postrižiny. Po Vratislavovej smrti vo februári 921 začala krátka poručnícka vláda Ludmily. Tá však bola už v septembri toho roku zavraždená a poručníctvo za neplnoletého Václava prevzala Drahomíra.
Václav sa ujal vlády zrejme roku 922. Zahnal svoju matku, po čase ju však prijal späť. V roku 924 nechal previesť Ludmiliny pozostatky z Tetína na Pražský hrad, kde ich slavnostne pochoval. Václavova vláda bola od začiatku charakteristická podporou kresťanskej cirkvi. V roku 929 bol Václav nútený poddať sa rímskému kráľovi Henrichovi I. Vtáčníkovi, ktorý s vojskom pritiahol až k Prahe. S tým bol spojený aj poplatok, ktorý mal české knieža odvádzať rímskému kráľovi.
Nedlho potom založil Václav na Pražskom hrade kostol sv. Víta, časž pozostatkov svätca získal od Henricha. Tento smer politiky kniežaťa Václava sa nepáčil strane, ktorá nechcela prijať uvedené nábožensko-politické väzby. Ich reprezentantom bol mladší Václavov brat Boleslav I. Ukrutný, ktorý sídlil vo sojom údelnom kniežtstve v (Starej) Boleslavi, kde si Boleslav postavil hrad. Boleslavova opozícia vychádzala zrejme z podobných koreňov ako Drahomírina poručnícka vláda.
Všetky neskoršie literárne pramene opisujú Václavov a Boleslavov konflikt ako veľmi osobný. Vyvrcholil pozvaním Václava na vysvätenie kostola do Boleslavi, kde bol knieža ráno dňa 28.9.935 (v staršej literatúre býva uvedený dátum 929, ktorý nájdeme aj u Kristiána) zavraždený. Boleslav so svojou družinou obsadil Pražský hrad a stal sa kniežaťom. Následne dal previesť Václavovo telo do nového chrámu sv. Víta na Pražskom hrade, kde sú jeho pozostatky uložené vo Svätovítskej kaplnke dodnes.
Stav vydání Československých jednodukátů
| Ročník ražby | 1923 | 1924 | 1925 | 1926 | 1927 | 1928 | 1929 | 1930 | 1931 | 1932 | 1933 | 1934 | 1935 | 1936 | 1937 | 1938 | 1939 |
| Stav (ks) | 61.861 | 32.814 | 66.279 | 58.669 | 25.774 | 18.983 | 10.253 | 11.338 | 43.482 | 26.617 | 57.597 | 9.729 | 13.178 | 14.566 | 324 | 56 | 276 |
Stav vydání Československých dvoudukátů
| Ročník ražby | 1923 | 1929 | 1930 | 1931 | 1932 | 1933 | 1934 | 1935 | 1936 | 1937 | 1938 |
| Stav (ks) | 4.000 | 3.262 | ? | 2.994 | 5.496 | 4.671 | 2.403 | 2.577 | 819 | 8 | 186 |
Stav vydání Československých pětidukátů
| Ročník ražby | 1929 | 1930 | 1931 | 1932 | 1933 | 1934 | 1935 | 1936 | 1937 | 1938 | 1951 |
| Stav (ks) | 1.827 | 543 | 1.528 | 1.827 | 1.752 | 1.101 | 1.037 | 728 | 4 | 56 | 100 |
Stav vydania Československých jednodukátov
| Ročník razby | 1929 | 1930 | 1931 | 1932 | 1933 | 1934 | 1935 | 1936 | 1937 | 1938 |
| Stav (ks) | 1.564 | 394 | 1.239 | 1.035 | 1.780 | 1.298 | 600 | 633 | 34 | 192 |
