Zlatá minca 10000 Kč Zavedenie československé meny 1oz 2019 Proof

Mimoriadna razba zlatých mincí - 10000 Kč Zavedenie československej meny

Reverznej strane mince dominuje zberateľ 1 K, ktorý je odtrhnutý z hárčeka vyobrazeného na averznej strane a symbolicky umiestnený na uhorskej strane bankovky Rakúsko-uhorskej banky 100 K, vzor 1912. Po obvode mince je text "ČESKOSLOVENSKÁ MENA" a letopočty "1919 - 2019" umiestnené v medzikruží. V opise sú iniciálky autora mince MgA. Josefa Oplištila, ktoré sú tvorené zložením písmen "J" a "O".

Na lícnej strane mince je perforovaný hárok známok 1 K s vytrhnutou strednou známkou. Heraldické zvieratá z veľkého štátneho znaku sú umiestnené v hornej časti mincového poľa. Názov štátu "ČESKÁ REPUBLIKA", označenie nominálnej hodnoty mince so skratkou peňažnej jednotky "10 000 Kč" a značka Českej mincovne, ktorá je tvorená kompozíciou písmen "Č" a "M", sú po obvode mince v medzikruží.

Ku každej minci je priložená červená katalógová karta s popisom mince a jej plastickým vyobrazením.

Prvá československá mena

Československá koruna bola zavedená zákonom č. 84 z 25. februára 1919, na základe ktorého boli v období od 3. do 19. marca 1919 stiahnuté z obehu rakúsko-uhorské bankovky, ktoré boli postupne do júla 1920 nahradené novými československými kolkami. Prvým platidlom nového štátu bola 100-korunová štátna bankovka z 15. apríla 1919. Prvými mincami boli 20- a 50-korunáčky s rokom razby 1921 vydané vo februári 1922. V roku 1922 bola do obehu uvedená aj prvá korunová minca. Prvou skutočnou bankovkou (nie štátovkou) bola 20-korunáčka s dátumom 1. októbra 1926, ktorá sa však dostala do obehu až v marci 1927.

Dňa 14. apríla 1920 bol prijatý zákon o ceduľovej banke, ktorý predchádzal vzniku Centrálnej banky, ktorá bola definitívne zriadená až 21. marca 1926 a svoju činnosť začala až 1. apríla 1926. Prvým guvernérom sa stal Vilém Pospíšil, ktorý bol v tom čase vrchným riaditeľom Mestskej sporiteľne v Prahe a zároveň bol priateľom Aloisa Rašína a popredným finančným odborníkom v krajine.

Po druhej svetovej vojne sa 1. novembra 1945 uskutočnila menová reforma, ktorá vyriešila problém, že v Československu obiehalo príliš veľa mien - okrem piatich mien (protektorátnej, ríšskej, slovenskej, maďarskej a poľskej) existovali aj rôzne vojenské poukážky. Táto reforma bola navyše spojená so znárodnením bánk a podnikov na základe Benešových dekrétov. Situácia sa čiastočne stabilizovala, ale krajina zostala v dôsledku znárodnenia a nového postavenia kľúčových podnikov v priemysle v hospodárskom chaose. Po februári 1948 došlo k ďalšiemu znárodneniu priemyslu.

Ďalšia menová reforma prišla 1. júna 1953. Nová československá koruna sa vymieňala v pomere 1:5 za sumy do 300 Kčs (staré), vyššie sumy sa vymieňali v pomere 1:50. Okrem toho Československo prestalo byť koncom roka 1954 členom MMF a Svetovej banky, ktoré spoluzakladalo v roku 1944. Po menovej reforme v roku 1953 väčšina ľudí schudobnela a ceny začali rásť. Do konca 50. rokov sa situácia stabilizovala, ale bolo jasné, že centrálne riadená politika začala vykazovať výrazné hospodárske nedostatky. V 60. rokoch došlo k liberalizácii pomerov v Československu, ktorú však zastavila sovietska invázia v auguste 1968. Potom nastala normalizácia, keď sa celá ekonomika odtrhla od reálneho vývoja vo svete a došlo k postupnej izolácii československej ekonomiky. Narastala inflácia, ktorú vláda zakrývala menovými dotáciami a izoláciou koruny voči ostatným menám. Ekonomické problémy centrálne riadenej ekonomiky boli jednou z príčin pádu komunistického režimu v ČSSR v novembri 1989 a Nežnej revolúcie.

Dňa 1. januára 1993 sa Česká a Slovenská Federatívna Republika rozdelili na dva samostatné štáty a 8. februára 1993 československá koruna prestala existovať. Výmenný pomer k nástupníckym menám bol 1:1. Stali sa nimi česká koruna a slovenská koruna, ktorú na Slovensku 1. januára 2009 nahradilo euro.

Tento výrobok je súčasťou týchto súprav výrobkov: