Túto mincu Vám ponúkame v dvoch kvalitách prevedenia:

Mimoriadna razba zlatých mincí - 10000 Kč Vznik Československa

Na rubovej strane mince je v hornej časti mincového poľa vyobrazený veľký znak Československej republiky. Pod znakom sa nachádzajú odtlačky podpisov Edvarda Beneša, T. G. Masaryka a M. R. Štefánika. V dolnej časti mincového poľa je stvárnené návršie s lipovou sadenicou. Vnútri návršia sú letopočty „1918“ a „2018“. Po obvode mince je v opise text „VZNIK ČESKOSLOVENSKA“ umiestnený v dvojriadkovom perlovci. Za slovom „VZNIK“ sú v rámčeku iniciály autora mince akademického maliara Vladimíra Pavlicu, ktoré sú tvorené kompozíciou písmen „V“ a „P“.

Na lícnej strane mince je stvárnené návršie s lipou. Koruna lipového stromu je prekrytá štítmi s heraldickými zvieratami z veľkého štátneho znaku. V strede je český lev, vľavo od neho moravská orlica a vpravo od nej sliezska orlica. Vnútri návršia sa nachádza označenie nominálnej hodnoty mince so skratkou peňažnej jednotky „10 000 Kč“. Po obvode mince je v opise názov štátu „ČESKÁ REPUBLIKA“ umiestnený v dvojriadkovom perlovci. Značka Českej mincovne, ktorá je tvorena kompozíciou písmen „Č“ a „M“, je pri pravom okraji mince za slovom „ČESKÁ“.

Ku každej minci sa dodáva katalógová karta bieločervenej farby, na ktorej je popis mince a jej plastické vyobrazenie.

Vznik Československa

Vznik Československa bol proces, ktorý viedol k zriadeniu samostatného Československa. Československo bolo vyhlásené 28. októbra 1918. Jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleskeho mierového systému.

Dňa 28. októbra 1918 zahájila v Ženeve delegácia Národního výboru vedená Karlom Kramářom jednania s predstaviteľom protirakúskeho zahraničného odboja Edvardom Benešom o vytvorení a podobe samostatného československého štátu. Toho dňa okolo 9. hodiny rannej sa vydali Antonín Švehla a František Soukup menom Národního výboru prevzať Obilní ústav v Prahe, aby zabránili odvozu obilia na front. Potom sa rozšírila správa o uznaní podmienok mieru Rakúsko-Uhorskom.

Podmienky obsahovali aj uznánie autonómie národov Rakúsko-Uhorska, ktoré si ľud vyložil ako uznanie nezávislosti. Táto správa sa stala impulzom k živelným demonštráciám, pri ktorých ľud jasal v uliciach a ničil symboly Rakúsko-Uhorska. Večer toho istého dňa vydal Národní výbor prvý zákon, zákon o zriadení samostatného štátu československého, a potom bolo ešte zverejnené prehlásenie Národního výboru "Lide československý. Tvůj odvěký sen se stal skutkem ...". Pod oboma dokumentami boli podpísaní Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup - nekôr zvaní "Muži 28. října". Ten istý deň boli do Národního výboru pribraní 4 zástupcovia, zástupcovia Nemcov a Maďarov neboli prizvaní.

Po vyhlásení samostatnosti Československa sa konali v mestách aj v obciach oslavy, slávnostné sprievody a bohoslužby. Ľud jasal nad získanou samostatnosťou aj nad koncom vojny. Pri týchto oslavách dochádzalo k ničeniu štátnych symbolov Rakúska-Uhorska, ale tiež k ničeniu vecí, ktoré habsburgskú monarchiu čo i len pripomínali.