Strieborná minca Podanie Správy o vyhladzovacích táboroch Auschwitz a Birkenau - 80. výročie 2024 Proof

80. výročie správy o nacistických vyhladzovacích táboroch Auschwitz a Birkenau od Alfreda Wetzlera a Rudolfa Vrbu

Strieborná zberateľská minca vydaná Národnou bankou Slovenska a vyrazená Mincovňou Kremnica v roku 2024 v kvalite proof s hmotnosťou 18 g je venovaná 80. výročiu predloženia Správy o nacistických vyhladzovacích táboroch Auschwitz a Birkenau autorov Alfréda Wetzlera a Rudolfa Vrbu.

Reverzná strana mince je v strede rozdelená zvislou rovnou čiarou. Ľavú stranu tvorí silueta neúplného trojuholníka zloženého z niekoľkých menších trojuholníkov, čo odkazuje na systém označovania väzňov vo vyhladzovacích táboroch. Spodná časť ľavej strany je doplnená nominálnou hodnotou "10 EURO". Pravá časť zobrazuje postavy dvoch utekajúcich väzňov spolu s menami "ALFRÉD WETZLER", "RUDOLF VRBA" a rokom úteku "1944". V dolnej časti sú štylizované iniciálky autora, akademika a autora filmu. sochár: Mgr. Ivan Rehák, "IŘ". Polkruhové značky vedúce naprieč mincovým poľom znázorňujú rozmiestnenie strážnych stanovíšť v koncentračných táboroch.

Averznej strane mince, rozdelenej na polovicu zvislou priamkou, dominujú malé trojuholníky zložené do jedného celku, ktoré odkazujú na rozlišovacie prvky väzňov. Tie sú spojené s kartografickou značkou železničnej trate. Medvedík na ľavej strane trojuholníka symbolizuje osobné veci obetí koncentračného tábora, zatiaľ čo evidenčné čísla väzňov "44070" a "29162" odkazujú na čísla pridelené Alfredovi Wetzlerovi a Rudolfovi Vrbovi. Obe polovice pretínajú bodkované polkruhy, ktoré predstavujú schému strážnych stanovíšť v táboroch. Obvod mince dopĺňa značka kremnickej mincovne, rok vydania "2024", názov štátu "SLOVENSKO" a štátny znak Slovenskej republiky.

Na rube mince je nápis "Nič neprekoná odvahu človeka čeliť zlu".

Vyhladzovací tábor Auschwitz I bol nacistický koncentračný tábor zriadený v Poľsku v blízkosti mesta Auschwitz. Zahynulo v ňom viac ako milión ľudí a stal sa symbolom vyvražďovania Židov počas druhej svetovej vojny.
Dvom židovským väzňom, 26-ročnému Alfredovi Wetzlerovi a o šesť rokov mladšiemu Rudolfovi Vrbovi, sa 10. apríla 1944 podarilo utiecť z dokonale stráženého komplexu tábora. 25. mája 1944 sa im po 140-kilometrovej ceste podarilo utiecť do Žiliny, kde napísali podrobnú štyridsaťstranovú správu o fungovaní najväčšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora. Správa, ktorá vošla do dejín ako Vrbova a Wetzlerova správa, sa stala jedným z prvých podrobných písomných dokumentov očitých svedkov o holokauste. Potvrdila pravosť existujúcich správ o nacistických koncentračných táboroch, ktorým sa dovtedy pripisovala malá dôveryhodnosť. Po skončení druhej svetovej vojny bola použitá v tzv. norimberskom procese a dodnes sa považuje za jeden z najdôležitejších dokumentov 20. storočia.