Zlatá investičná minca Dukát Františka Jozefa I. 1915 (novorazba)

Zlatá minca Dukát Františka Jozefa I. 1915 Novorazba

Zlaté dukáty boli obchodné mince, vydávané v rokoch 1852 – 1915 na území rakúskeho cisárstva v rýdzosti 986/1000 Au (23,6 kt), váhe 3,49 g a priemere 19,75 mm. Od roku 1915 sú všetky dukáty označované ako oficiálne novoražby a ich autorom bol Friedrich Leisek.

Na rubovej strane dukátu je umiestnený štátny znak rakúsko-uhorskej monarchie používaný od roku 1815. Tvorí ho heraldický trikrát korunovaný orol (dve koruny arcivojvodskej a jedna cisárska) so zlatou zbrojou. Na hrudi nesie znak lotrinsko-habsburskej dynastie, okolo ktorého je obtočený Rád zlatého rúna. Vo svojom pravom pazúri zviera orol meč a žezlo, v ľavom pazúri ríšske jablko. Opis uvádza nápis „HVNGAR • BOHOM • GAL • LOD • ILL • REX • ​​A • A • 1915 •“, ktorého skratky symbolizujú text: „Hungariae, Bohemiae, Galitiae, Lodomariae, Illyriae Rex Archidux Austriae“, čo v preklade znamená Arcivévoda ra, haličsko-vladimerský a illyrský.

Lícna strana zachytáva portrét Františka Jozefa I. s vavrínovou čelenkou od autora Friedricha Lieska. V opise mince sa uvádza nápis „FRANC IOS I.

Dukát je zlatá obchodná minca, ktorá sa používala až do 19. storočia. Názov vznikol z latinského slova Ducatus – vojvodstva. Pôvod dukátu siaha do 13. storočia v Benátkach, kde obchodníci tovar, ktorý dovážali z východu, predávali do Európy. Pôvodne sa platilo byzantským zlatým hyperpyrom, ktorý však bol po sicílskom povstaní v roku 1282 znehodnotený a benátska vláda potom začala raziť vlastné mince z rýdzeho zlata, ktoré boli odvodené z florénov, avšak s miernym nárastom hmotnosti kvôli rozdielom v hmotnostných systémoch oboch miest. Benátsky dukát obsahoval 3,545 gramov 99,47% rýdzeho zlata, najvyššiu rýdzosť, ktorú stredoveká metalurgia dokázala vyrobiť.

Západná Európa potom podľa florénu začala na začiatku 14. storočia raziť vlastné mince s postavou sv. Ladislava. Cisár Ferdinand I. potom nechal zlaté mince pomenovať dukáty s obsahom zlata 98,6% a ich čistota spôsobila, že boli prijateľné v celej Európe. S výmenou mnohých portrétov panovíkov sa dukáty razili až do 19. storočia. V 20. storočí sa tak z pôvodne obchodnej mince stal dukát mincí pre zberateľov a investorov.