Strieborná minca 200 Kč Bedřich Smetana 200. výročie narodenia 2024 Standard

Bedřich Smetana - 200. výročie narodenia

Na rubovej strane mince je portrét Bedřicha Smetanu. V opise pri pravom a hornom okraji mince sú texty "BEDŘICH SMETANA", "1824 - 2024" a iniciála autora Jiřího Hanuša, DiS. ktorú tvorí písmeno "H" v rámčeku.

Na averze dvestokorunáka je panoráma Prahy so siluetou Hradčan a textom "MÁM VLAST". V opise po obvode mince je uvedený nápis "ČESKÁ REPUBLIKA" a označenie nominálnej hodnoty so skratkou peňažnej jednotky "200 Kč".

Bedřich Smetana (2. marca 1824, Litomyšl - 12. mája 1884, Praha) bol významný český hudobný skladateľ obdobia romantizmu.

Narodil sa v Litomyšli v pomerne dobre situovanej nemeckej rodine sladovníka. Od detstva sa venoval hudbe, najmä hre na klavíri a kompozícii. Jeho otec nemal pochopenie pre jeho talent a nútil ho študovať na gymnáziu. Potom študoval u Josefa Prokscha a presťahoval sa do Prahy, kde od roku 1847 pôsobil ako koncertný klavirista a učiteľ hudby. V rokoch 1856 až 1861 žil vo švédskom Göteborgu, kde pôsobil ako učiteľ hudby a dirigent.

Po návrate do Prahy sa zapojil do českého kultúrneho života. V rokoch 1866 - 1874 pôsobil ako kapelník v Prozatímnom divadle a ako hudobný kritik. Jeho hlavným hudobným vzorom bol skladateľ a klavirista Franz Liszt.

Smetana skomponoval množstvo klavírnych skladieb, polky a vokálne skladby pre spevácke zbory. Najväčší úspech však dosiahol ako operný skladateľ.

Napísal osem opier rôznych žánrov. Medzi najznámejšie patria Tajomstvo, Žeriavnice v Čechách, Libuša, Hubička a Čertova stena. Najväčšiu popularitu, a to aj v zahraničí, dosiahla komická opera z vidieckeho prostredia Predaná nevesta, ktorá sa považuje za prototyp českej národnej opery.

Vo veku päťdesiat rokov úplne ohluchol, ale aj po strate sluchu dokázal skomponovať množstvo špičkových diel. Bez toho, aby počul jediný tón, skomponoval unikátny cyklus symfonických básní Moja vlasť (Vyšehrad, Vltava, Šárka, Z českých luhov a hájov, Tábor, Blaník) a Sláčikový kvartet č. 1. V júni 1875 sa presťahoval z Prahy na poľovnícky zámoček v Jabkeniciach pri Mladej Boleslavi za dcérou Žofiou.

Potom sa však jeho zdravotný stav náhle zhoršil a 20. apríla 1884 musel byť prevezený do psychiatrického ústavu v Prahe.

Jeho skladateľský odkaz v oblasti opernej, symfonickej, zborovej a komornej hudby sa dodnes považuje za poklad českej národnej hudby. Je pochovaný na Vyšehrade, hrob č. 57.