Strieborná minca 200 Kč Karel Škréta 350. výročie úmrtia 2024 Standard

Karel Škréta

Na reverznej strane mince je autoportrét Karla Škrétu. V opise pri spodnom okraji mince sú texty "KAREL ŠKRÉTA", letopočty "1674 - 2024" a iniciálky autora mince, akademického sochára Zbyňka Fojtů, ktoré sú tvorené kompozíciou písmen "F" a "Z".

Na averznej strane dvestokorunáka sú zobrazené sväté Barbora, svätá Katarína a svätá Dorota z obrazu Svätá rodina od Karla Škrétu. Opis mince pri hornom okraji obsahuje text "ČESKÁ REPUBLIKA" a označenie peňažnej jednotky "200 Kč". Značka Českej mincovne pozostávajúca z písmen "Č" a "M" je umiestnená pri ľavom spodnom okraji mince.

Karel Škréta Šotnovský zo Závořic (1610 - 1674) je jedným z najvýznamnejších českých maliarov obdobia baroka. Narodil sa neďaleko Týnskeho chrámu v Prahe v dome U Černého jelena v rodine kráľovského úradníka. Panovnícke postavenie Šotnovcov zo Závořic sa datuje od roku 1570, keď jeho starý otec dostal od cisára Maximiliána II. rodový erb.

Karol bol ešte malý chlapec, keď jeho otec zomrel. Jeho výchovou bol poverený strýko Pavel Škrét, ktorý bol mincmajstrom Kutnej Hory. Chlapcovi poskytol humanistické vzdelanie v Týnskej škole. Ovládal latinčinu, nemčinu, taliančinu a francúzštinu. Svoje jazykové znalosti využil v rokoch emigrácie, kam protestantská rodina odišla po bitke na Bielej hore.

Krátko pobudol v saskom Freibergu a potom odišiel do Talianska. Práve skúsenosti z Talianska formovali talent začínajúceho maliara a ovplyvnili jeho štýl. Po Benátkach, Bologni a Florencii sa na rok usadil v Ríme, kde sa stal členom maliarskeho spolku Schilderbent. Toto búrlivé združenie, ktoré viedli Holanďania a Flámi, poskytovalo umelcom pôsobiacim v Ríme predovšetkým intelektuálnu základňu.

V roku 1638 sa po konverzii na katolicizmus vrátil do Prahy a získal späť skonfiškovaný rodinný majetok. Založil si vlastnú dielňu na Ovocnom trhu v Dome u Hájků a čoskoro sa stal oceňovaným maliarom portrétov a sakrálnych obrazov. Portrétoval šľachticov, umelcov a intelektuálov svojej doby, pričom ich často štylizoval podľa ich osobností. Vytvoril oltárne obrazy pre Týnsky chrám a kostol svätého Prokopa, obraz pre kostol svätého Martina v stene a tematický obraz pre pražskú nemocnicu Vlachovho zboru.

Karel Škréta zomrel 30. júla 1674 a jeho telo je pochované v Kostole svätého Havla na Starom Meste v Prahe.