Zlatá minca Františka Jozefa I. 8 zlatých 20 frankov 1888 Uhersko

Osemzlatník Františka Jozefa I. 1888 Uherský

Zlaté florény, známe aj ako zlatníky alebo guldeny, boli obchodné mince vydávané v Rakúskom cisárstve v rokoch 1870 až 1892 v rýdzosti 900/1000 Au (21,6 kt), hmotnosti 6,45 g a priemere 21 mm. Emisia z roku 1888 bola vydaná v náklade 113 519 kusov. Autorom prvého portrétu reverznej strany bol Friedrich Leisek, autorom nového portrétu z roku 1880 bol Carl Gerl. Autorom návrhu averzu bol Josef Tautenhayn.

Na reverznej strane mince je zobrazený portrét Františka Jozefa I. s vavrínovou čelenkou. V opise mince je uvedený nápis "FERENCZ JOZSEF I.". "K - A - CS - ES - M - H - D - F - O - AP - KIR", ktorého skratky symbolizujú text. Značka "K.B." umiestnená v spodnej časti opisu mince symbolizuje kremnickú mincovňu, v ktorej bola minca vyrazená.

Na lícnej strane mince je štátny znak Maďarska, ktorý po stranách dopĺňa označenie nominálnej hodnoty vo frankoch a forintoch "20 Fr" A "8 Frt". V kruhu sa nachádza nápis "MAGYAR KIRALYSAG", čo v preklade znamená "Uhorské kráľovstvo".

Počas vlády Františka Jozefa I. prešiel mincový systém výraznými zmenami.
Politické udalosti v 40. rokoch 19. storočia spôsobili nedôveru k papierovým peniazom, čo viedlo v roku 1848 k výmene bankoviek za kov.
V prvých rokoch vlády Františka Jozefa I. pokračovala razba mincí s podobizňou jeho predchodcu, cisára Ferdinanda V. Až v roku 1852 boli vo Viedni a v Prahe vyrazené prvé dvadsaťkorunáčky s hlavou Františka Jozefa I. na ľavej strane a letopočtom 1852.
V roku 1857 bola zavedená rakúska mena, motivovaná hospodárskymi a politickými zmenami. S Nemeckým colným spolkom bola uzavretá dohoda o razbe mincí, ktorá zaviedla novú peňažnú jednotku, colnú libru. Bolo vyrazených 45 nových rakúskych zlatých (florin, uhorský forint), ktoré sa delili na 100 krejciarov.
V roku 1892 bola zavedená korunová mena založená na zlatom štandarde, na základe ktorej sa začali raziť zlaté (20-korunáčky, 10-korunáčky a 100-korunáčky) a strieborné mince (5-korunáčky, 2-korunáčky a korunáčky) a vydávať bankovky vymeniteľné za kov. Menovou jednotkou bol jeden kilogram zlata, z ktorého sa malo vyraziť 2 952 korún.
Mince sa razili vo viacerých mincovniach, ktorých značka bola na minciach vyrazená. Boli to mincovne v Nagybányi/Veľkej Bani (značka G alebo NB), Prahe (značka C), Karlových Varoch do roku 1867 (značka E, od roku 1868 značka GYF), Miláne (značka M) a Benátkach (značka V). Nakoniec však zostali len dve mincovne: Viedeň (značka A) a Kremnica (značka B, od roku 1868 značka KB). Ak na minci nebola vyznačená mincovňa, bola razená v hlavnej mincovni vo Viedni.