Jubilejná stokorunáčka - 40. výročie korunovácie Františka Jozefa I.

Zlatá pamätná minca vydaná pri príležitosti 40. výročia korunovácie Františka Jozefa I. za uhorského kráľa v roku 1867. Minca na svojom rube zobrazuje ceremoniál korunováciu v kostole sv. Mateja v Budapešti. Ostrihomský arcibiskup vkladá Svätoštefanskú korunu s nakloneným krížom na hlavu kľačiaceho Františka Jozefa I. V opise mince je uvedený maďarský kráľovský slogan "BIZALMAM AZ ÖSI ERENYBEN" ("Moja dôvera v staroveké cnosti"). V dolnej časti mince je umiestnená nominálna hodnota "100 KORONA" a pod ňou značka kremnickej mincovne "K·B".
Líce mince nesie podobizeň cisára Františka Jozefa I. hľadiaceho vpravo, ktorú v opise dopĺňa nápis "FERENCZ JOZSEF IKA ·CS·ES M·H·S·D·O·AP·KIR·" a rok emisie "1907". Zlaté stokorunáčky a obzvlášt stokorunáčky vydané k výročiu Františka Jozefa I. sa získavajú len veľmi zriedka a preto sú veľmi vyhľadávané zberateľmi a investormi.

Pre túto mincu odporúčame univerzálne etue:

František Josef I.

František Jozef Karol (Franz Joseph Karl von Habsburg) sa narodil 18. augusta 1830 o 9:45 vo Viedni ako syn arcivojvodu Františka Karla (mladšieho syna cisára Františka I.) a jeho ženy Žofie, bavorskej princeznej. Mal 4 súrodencov: Maxmiliána, Karla Ľudovíta , Máriu Annu (zomrela v detstve) a Ľudovíta Viktora.

Cisárom sa stal vo svojich osemnástich rokoch, keď počas potláčania marcovej revolúcie v roce 1848 odstúpil jeho strýko Ferdinand I. a jeho otec sa vzdal trónu. Od počiatku spatroval svoju hlavnú úlohu v zamedzení ďalšej revolúcie. Oprel sa pri tom predovšetkým o armádu a cirkev. To, že na väčšine dobových fotografií je zobrazovaný v uniforme však vyplýva zo skutočnosti, že v jeho dobe neexistoval civilný odev, ktorý by bol hodný cisára.

V Rakúsko-Uhersku sa v priebehu vojny prejavili všetky jeho problémy. Jedným z najväčších problémov bola národná nejednotnosť a zlá ekonomická situácia. Vojna Rakúsko-Uhorsko vyčerpávala viac ako iné krajiny a to sa bolo nútené orientovať stále viac na Nemecko, čo vzbudzovalo nevôľu u nenemeckých národov monarchie.

František Jozsef I. zomrel uprostred prvej svetovej vojny, 21. novembra 1916, vo Viedni. Jeho pompézny pohreb bol zatienený vojnovými udalosťami a následným pádom rakúsko-uhorskej monarchie, ktorú cisár spojoval.

Po jeho smrti nastúpil na trón Karol I., jeho politika však nedokázala nájsť cestu k novým národným snahám. V už zúfalej situácii sa pokúsil vyhlásiť 16. októbra 1918 federáciu, ešte v priebehu októbra sa začalo Rakúsko-Uhorsko rozpadať. 28. októbra 1918 bolo vyhlásené Československo. 1. novembra 1918 zbavil Karol I. uhorskú vládu prísahy vernosti.