Zlatá minca 10000 Kč Zavedenie československé meny 1oz 2019 Proof

Mimoriadna razba zlatých mincí - 10000 Kč Zavedenie československej meny

Rubovej strane mince dominuje kolok v hodnote 1 K, ktorý je vytrhnutý z archu zobrazeného na lícnej strane a symbolicky položený na uhorskej strane bankovky Rakúsko-uhorskej banky 100 K vzor 1912. Po obvode mince je v opise text "ČESKOSLOVENSKÁ MĚNA" a letopočty "1919 - 2019" umiestnené v medzikruží. Za slovom "MĚNA" sú iniciály autora mince MgA. Josefa Oplištila, ktoré sú tvorené kompozícou písmen "J" a "O".

Na lícnej strane mince je stvárnený perforovaný arch kolkov 1 K s vytrhnutým stredným kolkom. V hornej časti mincovného poľa sú umiestnené heraldické zvieratá z veľkého štátneho znaku. Po obvode mince v medzikruží je v opise názov státu "ČESKÁ REPUBLIKA", označenie nominálnej hodnoty mince so skratkou peňažnej jednotky "10 000 Kč" a značka Českej mincovne, ktorá je tvorená kompozíciou písmen "Č" a "M"

Ke každé minci se dodává katalogová karta červené barvy, na níž je popis mince a její plastické vyobrazení.

Prvá československá mena

Československá koruna bola stanovená zákonom č. 84 z 25. februára 1919, na základe ktorh boli medzi 3. až 19. marcom 1919 stiahnuté a okolkované rakúsko-uhorské bankovky, ktoré boli postupne až do júla 1920 vymieňané za nové československé štátovky. Prvým peniazom nového štátu bola 100 korunová štátovka z 15. apríla 1919. Prvými mincami boli 20 haliernik a 50 haliernik s ročníkom razby 1921 vydané vo februári 1922. Prvá korunová minca bola do obehu uvoľnená tiež v roku 1922. Prvou skutočnou bankovkou (už nie štátovkou) bola 20 korunáčka s dátumom 1. október 1926, ale do obehu sa dostala až v marci 1927.

14. apríla 1920 bol prijatý zákon o banke ceduľovej, ktorý predchádzal vzniku centrálnej banky, ktorá však definitívne vznikla až 21. marca 1926 a svoju činnosť zahájila až 1. apríla 1926. Prvým guvernérom sa stal Vilém Pospíšil, ktorý bol do tej doby vrchným riaditeľom Městské spořitelny pražské a bol tiež priateľom Aloisa Rašína a popredný finančný odborník v krajine.

Po druhej svetovej vojne bola 1. novembra 1945 prevedená menová reforma, ktorá riešila problém, že na území Československa kolovalo príliš mnoho platidiel - okrem piatich mien (protektorátna, říšskonemecká, slovenská, maďarská a poľská) aj rôzne vojenské poukážky. Táto reforma bola naviac spojená so znárodnením bánk a podnikov podľa Benešových dekrétov. Situácia sa čiastočne stabilizovala, ale naďalej bol v krajine hospodársky chaos z dôvodu znárodnenia a nového postavenia kľúčových firiem v priemysle. Po februári 1948 nastalo ďalšie znárodňovanie priemyslu.

Ďalšia menová reforma prišla 1. júna 1953. Nová československá koruna bola vymieňaná v pomere 1:5 pri sumách do 300 (starých) Kčs, vyššie sumy boli vymieňané v pomere 1:50. Československo naviac prestalo byť koncom roku 1954 členom MMF a Svetovej banky, ktoré v roku 1944 spoluzakladalo. Po menovej reforme v roku 1953 bola väčšina ľudí ožobračená a naviac ceny začali stúpať. Do konca 50. rokov sa podarilo situáciu stabilizovať, ale ukázalo sa, že centrálne riadená politika začína vykazovať značné ekonomické nedostatky. V 60. rokoch prišla liberalizácia pomerov v Československu, ktorá však bola zastavená sovietskou inváziou v auguste 1968. Potom prišla normalizácia, kedy bola celá ekonomika odtrhnutá od reálneho vývoja vo svete a nastávala postupná izolácia ekonomiky ČSSR. Narastala inflácia, ktorú vláda skrývala menovými dotáciami a izoláciou koruny voči iným menám. Ekonomické problémy centrálne riadenej ekonomiky boli jedným z dôvodov pádu komunistického režimu v ČSSR v novembri 1989 a k nežnej revolúcii.

1. januára 1993 došlo k rozdelenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty a 8. februára 1993 prebehla menová odluka, ktorou československá koruna zanikla. Výmenný pomer k nástupníckym menám bol 1:1. Stali sa nimi česká koruna a slovenská koruna, ktorú vystriedalo na Slovensku 1. 1. 2009 euro.

Tento produkt je součástí následujících sestav produktů: