Zlatá minca Dukát Františka Jozefa I. 1909 Rakúsky

Zlatá minca František Jozef I. 1909 Rakúsko

Zlaté dukáty boli obchodné mince vydávané v rokoch 1852 až 1915 v Rakúskom cisárstve s rýdzosťou 986/1000 Au (23,6 kt), hmotnosťou 3,49 g a priemerom 19,75 mm. Vydanie z roku 1909 by vydané v náklade 366 318 kusov.
Motív mince prešiel v priebehu rokov portrétnou zmenou. Autormi prvého motívu, razeného v rokoch 1852 až 1859, boli Josef Schmitt (reverz) a Conrad Lange (averz). V rokoch 1860 až 1865 boli dukáty razené s novým portrétom Františka Jozefa I. a orlice boli prepracované. Návrh vytvorili Johann Weiss (reverz) a Josef Daniel Böhm (averz). V rokoch 1866 až 1872 sa dukáty razili bez titulu lombardsko-benátskeho kráľa v opise mince a portrét Františka Jozefa I. bol opäť zmenený. Autorom motívu bol Josef Tautenhayn. V rokoch 1872 až 1915 dostali dukáty nový a posledný motív mince a opis mince bol bez titulu lombardsko-benátskeho kráľa. Autorom motívu bol Friedrich Leisek.

Na rubovej strane dukátu je štátny znak rakúsko-uhorskej monarchie používaný od roku 1815. Tvorí ho heraldická trojkorunová orlica (dve arcivojvodské a jedna cisárska koruna) so zlatou zbrojou. Na hrudi má znak dynastie Lotrinsko-Habsburskej, okolo ktorého je ovinutý Rád zlatého rúna. V pravom pazúre drží orol meč a žezlo, v ľavom pazúre cisárske jablko. Nápis znie: "HVNGAR - BOHEM - GAL - LOD - ILL - REX - A - A - 1909 - ", ktorého skratky symbolizujú text: "Hungariae, Bohemiae, Galitiae, Lodomariae, Illyriae Rex Archidux Austriae", čo v preklade znamená "Arcivojvoda rakúsky, kráľ uhorský, český, český, galícijský, český, lodomarský a ilýrsky".

Na averze je zobrazený portrét Františka Jozefa I. s vavrínovou čelenkou od Friedricha Lieskeho. V opise mince je uvedený nápis "FRANC - IOS - I - D - G - AVSTRIAE - IMPERATOR", ktorého skratky symbolizujú text: "Francisus Josephus I. dei gratia avstriae imperator" (v preklade František Jozef I. z Božej milosti cisár Rakúska).

Dukát je zlatá obchodná minca, ktorá sa používala až do 19. storočia. Názov vznikol z latinského slova Ducatus - vojvodstvo. Pôvod dukátu siaha do Benátok 13. storočia, kde obchodníci predávali tovar, ktorý dovážali z Východu do Európy. Pôvodne sa zaň platilo byzantským zlatým hyperpyrom, ktorý však bol po sicílskom povstaní v roku 1282 znehodnotený a benátska vláda potom začala raziť vlastné mince z čistého zlata, ktoré boli odvodené od florénov, ale s mierne zvýšenou hmotnosťou kvôli rozdielom v hmotnostných systémoch oboch miest. Benátsky dukát obsahoval 3,545 gramu 99,47 % rýdzeho zlata, čo bola najvyššia rýdzosť, akú dokázala stredoveká metalurgia vyrobiť.
Západná Európa potom začiatkom 14. storočia začala raziť vlastné mince s postavou svätého Ladislava podľa florénu. Cisár Ferdinand I. potom nechal zlaté mince pomenovať dukáty s obsahom zlata 98,6 % a vďaka ich rýdzosti boli prijateľné v celej Európe. S výmenou mnohých portrétov panovníkov sa dukáty razili až do 19. storočia. V 20. storočí sa tak dukát, pôvodne obchodná minca, stal mincou pre zberateľov a investorov.