Exkluzívna zlatá minca Kráľovná Alžbeta II - koniec jednej éry

Numizmatika pre náročných zberateľov

Jedinečná minca "Kráľovná Alžbeta II. - koniec jednej éry" je razená o váhe 5 uncí zlata v najvyššej rýdzosti 999,9/1000 a v špičkovej kvalite Proof. Precízne spracovanie razby a extrémne limitovaný náklad, ktorý bol striktne nastavený na 50 kusov pre celý svet, uspokojí aj požiadavky náročných zberateľov. Naša spoločnosť Zlaťáky získala pre svojich klientov v Českej a Slovenskej republike iba niekoľko kusov a tie Vám exkluzívne ponúkame.

Britská monarchia a numizmatika

Motív mince využíva mincové portréty panovníkov poznáme historických razieb ktoré vďaka svojmu účelu platidla spoznal každý občan Britského impéria bez ohledu na svoje spoločenské postavenie a pôvod. Erb Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, umiestnený v strede, vychádza už zo stredovekej tradície a s rôznymi obmenami je využívaný vládou a členmi kráľovskej rodiny ako oficiálny znak dodnes. Každý milovník numizmatiky tak môže oceniť úžasnú ukážku odvekého prepojenia mincovníctva a kráľovského majestátu.

Línia následníctva

Galéria mincových portrétov predstavuje líniu následníctva na trón od začiatku existencie Veľkej Británie. Pripomína vladárov od roku 1707, ktorí ako najvyššia autorita formálne viedli národ v dobách mieru i vojny, v dobách spoločensko-sociálnych zmien a vedecko-technického pokroku. Nech už bol vplyv panovníkov na tieto udalosti akýkoľvek, zostanú navždy tvárami historických epoch tejto krajiny.

Písal sa rok 1702 a na trón zasadla kráľovná Anglicka, Škótska a Írska, Anna Stuartovna, posledný vladár z rodu Stuartovcov. Zlúčením Anglického a Škótskeho kráľovstva v roku 1707 sa tak stala prvou panovníčkou Kráľovstva Veľkej Británie. Zároveň bola aj kráľovnou Írska a všetkým týmto celkom vládla až do svojej smrti v roku 1714.

Nástupcom na trón sa stal Juraj I. a započal obdobie Hannoverskej dynastie. Za jeho pôsobenia vplyv monarchie poklesol av Británii tak postupne prešla moc do rúk kabinetu, vedeného ministerským predsedom. Keď Juraj I. v júni 1727 prekonal záchvat mŕtvice a o dva dni neskôr zomrel, nahradil ho syn, Juraj II., známy svojimi spormi s otcom a priamym velením vojska v bitke pri Dettingene. Roku 1751 po 33 rokoch kraľovania, náhle zomrel a na trón nastúpil jeho syn Juraj III. V čase jeho panovania stratila Británia 13 amerických kolónií, ktoré spoločne vyhlásili nezávislosť, následkom čoho vznikli Spojené štáty americké. Z dôvodu vážnej choroby bola v neskoršom období jeho panovania zriadená regentská vláda. Kráľov najstarší syn Juraj, princ z Walesu, sa stal princom regentom a po smrti svojho otca v roku 1820 ako Juraj IV. zasadol na trón.
Kráľ Juraj IV., aj jeho nástupca a brat Viliam IV., zomreli bez legitímnych potomkov. Následníčkou trónu sa tak stala ich neter, Viktória..

Kráľovná Viktória bola dcérou vojvodu z Kentu, štvrtého syna Juraja III., a nemeckej princeznej Viktórie z rodu Sachsen-Coburg-Saalfeld. Na trón zasadla v roku 1837 iba v 18 rokoch. Po nástupe do kráľovského úradu presídlila do novo vybudovaného Buckinghamského paláca. Kráľovná Viktória bola prvým britským vladárom s titulom indického cisára. Celému Britskému impériu, najväčšej koloniálnej ríši v dejinách ľudstva, vládla do tej doby rekordných 63 rokov. Pripomienkou toho je mnoho miest po celom svete, ktoré nesú jej meno. Zároveň sa toto vrcholné obdobie britských dejín nazýva viktoriánskou érou. S manželom princom Albertom počali deväť potomkov, ktorých gény sa prostredníctvom sobášov zmiešali s ďalšími šľachtickými rodmi a mnoho dnešných kráľov a kráľovien má spoločného predka. Význam kráľovnej Viktórie pre európske monarchie dokladá jej označenie "babička Európy.’.

Kráľovnín nástupca Eduard VII., bol po otcovi prvým britským panovníkom z dynastie Sachsen-Coburg und Gotha. Veľkým prínosom krajiny boli jeho úspešné zahraničné cesty, pri ktorých urovnal mnohé spory a vytvoril vzájomné spojenectvo. Vládol iba 9 rokov, keď ho nahradil kráľ Juraj V. Vo vojnovom roku 1917 nechal Juraj V. premenovať pôvodom nemecký rod na dynastiu Windsorov, podľa rovnomenného rodného hradu neďaleko Londýna. Roku 1936 sa jeho nástupcom stal Eduard VIII., s ktorým je spojený do tej doby bezprecedentný a dodnes mediálne známy škandál. Kráľ požiadal o ruku dvakrát rozvedenú Američanku, čo pre cirkev aj národ bolo neakceptovateľné. Aby doteraz nekorunovaný kráľ svojou voľbou nevyvolal ústavnú krízu, rozhodol sa po iba 325 dňoch abdikovať. Na jeho miesto nastúpil mladší brat Albert, ktorý si zvolil panovnícke meno Juraj VI. Jeho staršia dcéra Alžbeta získala titul korunnej princeznej. Panovanie Juraja VI. bolo v znamení druhej svetovej vojny, ktorá zmenila usporiadanie sveta. India a Pakistan vyhlásili nezávislosť od Veľkej Británii. Britské impérium tak stratilo svoju veľkosť a transformovalo sa do spoločenstva národov Commonwealth. Kráľ v dôsledku zhoršujúceho sa zdravotného stavu odovzdával stále viac kráľovských povinností svojej dcére, následníčke trónu.

Kráľovná Alžbeta II., v poradí štvrtý panovník z Windsorskej dynastie, nastúpila na trón v roku 1952. Slávnostná korunovácia prebehla o rok neskôr vo Westminsterskom opátstve. Pričinením jej manžela - princa Philipa, vojvodu z Edinburghu - bola celá ceremónia prvýkrát v histórii vysielaná živým prenosom televízie a prostredníctvom rádia. Počas svojej vlády bola formálnou hlavou nezávislých štátov spoločenstva Commonwealth a súčasne najvyššou predstaviteľkou anglikánskej cirkvi. Roku 2015 prekonala v dĺžke vlády svoju praprababičku, kráľovnú Viktóriu a stala sa tak najdlhšie vládnucim panovníkom v britských dejinách. Po smrti thajského kráľa Pchúmipchona Adundéta sa tiež stala najdlhšie vládnucim monarchom súčasnosti. Na tróne zotrvala rekordných 70 rokov a 214 dní. Za rovnakú dobu sa vo svojich úradoch vystriedalo 15 britských premiérov, 14 amerických prezidentov a 7 pápežov. Zomrela rok a pol po smrti svojho manžela, princa Phillipa, vo veku 96 rokov, na zámku Balmoral v Škótsku.

Alžbeta II. tak bezo zvyšku naplnila svoj záväzok, ku ktorému sa prihlásila na svoje 21. narodeniny. V prejave vysielanom do vtedajšieho Britského spoločenstva národov, dala sľub krajine a kráľovskej rodine: „Vyznávam pred vami všetkými, že celý svoj život, či už bude dlhý, alebo krátky, bude venovaný službe Vám a našej veľkej kráľovskej rodine, ku ktorej všetci patríme.“

Britská stopa v numizmatike a investičných produktoch

Zlaté a strieborné  zberateľské mince s motívom na tému "Britská kráľovská rodina"

Zlaté a strieborné investičné mince razené britskou mincovňou Royal Mint

Zlaté a strieborné investičné těhličky razené britskou mincovňou Royal Mint

Historické mince razené na území Britského impéria a neskôr Veľkej Británie