Podcast nad zlato so Štefanom Javúrkom: Od toliara k doláru

Naším prvým hosťom je známy spisovateľ Štefan Javůrek, ktorý sa stal po novom riaditeľom destinačnej agentúry Krušnohoří. Jeho nový román Sudetský dom 3 sa bude odohrávať v Jáchymove –⁠⁠⁠ v meste v západných Čechách, kde vznikol toliar.

Štefan, povedz mi, ako si sa dostal vo svojich románoch až do jáchymovského údolia? Čo ťa na Jáchymove tak fascinuje….

Joachimsthal alebo v preklade z nemčiny jáchymovské údolie toho zažilo naozaj veľa. Možno sa budú mnohí poslucháči čudovať, ale v 16. storočí bol Jáchymov po Prahe druhé najľudnatejšie mesto v Českom kráľovstve. Boli tu totiž objavené bohaté ložiská striebra. Na mieste predchádzajúcej osady Konradsgrün krátko potom vznikla obec Thal, neskôr pomenovaná podľa svätého Jáchyma –⁠⁠⁠ Joachimsthal, teraz Jáchymov. Najviac sa toho o histórii ťažby striebornej rudy a vzniku toliara dozviete v Kráľovskej mincovni Jáchymov.

A práve o toliari a Kráľovskej mincovni Jáchymov je celý tento diel. Prečo? Pretože je známe, že dal názov napríklad americkému doláru. V 18. storočí sa pri obchodovaní dostal cez more až do amerických bánk a začal sa nazývať dolárom, a pretože Američania nevedia vysloviť slovo t –⁠⁠⁠ tak ho vyslovovali s „d“ na začiatku. A tak sa začala písať novodobá história dolára.

Jáchymovský toliar, ktorý bol prvýkrát vyrazený v jachymovskej mincovni v roku 1520, navyše so svojou váhou 29,9 g kopíroval štandardnú obchodnú mieru trójskej unce, ktorá bola už od stredoveku 31,1 g. Na prednej strane bol kráľovský znak a český dvojchvostový kráľovský lev bez koruny, idúca doprava a na zadnej strane toliara bol patrón mesta svätý Jáchym s palicou a erb Štefana Šlika.

To máš síce pravdu, ale tiež sa vie, že bežný človek za celý život nemal nikdy toliar v ruke. ⁠⁠⁠Napríklad jáchymovský baník v 16. storočí získal za týždennú výplatu 8 grošov. Za toliar sa dal v tom čase kúpiť napríklad kôň. Štefan Šlik, ktorý získal od kráľa právo razby mincí v Jáchymove, musel čo najrýchlejšie vyviesť toliare do Saska, kde sa s nimi buď obchodovalo alebo sa prerážali na iné hodnoty. V tom čase sa totiž nemohla zo zeme vyvážať ruda, ale iba mince. Len pre zaujímavosť: počas 40 rokov sa v Jáchymove vyrazilo zhruba 11 miliónov toliarov a 22 miliónov grošov. Ďalej sa uvádza, že medzi rokmi 1516 až 1554 bolo v Jáchymove vyťažených vyše 250 tisíc kíl striebra. Jáchymov ale nie je spätý iba s toliarom, ale tiež sa tu razili Jáchymovské portrétne medaily. Ľudia ich pri sebe nosili ako ochranu pred chorobami (hlavne pred morom).

Čo myslíš, Štefan, dokázal by si v pracovných podmienkach jáchymovského baníka prežiť nejaký ten rok?

Ja so svojim manuálnym “talentom” určite nie…

Výroba mincí bol ťažký proces. Zo začiatku bola ťažba striebornej rudy iba povrchová, potom šli ale baníci ďalej do hlbín po žile. Keď bola žila menšia, stávalo sa, že tam baníci častokrát posielali aj svoje deti. Nástroje na dolovanie rudy boli štandardne mlátok a želiezko, a pretože museli byť nástroje ostré, za osemhodinovú šichtu spotrebovali až 40 želiezok. V mincovni najprv vyťaženú rudu riadne zvážili a zapísali do úradných listín. Potom sa strieborná ruda odviezla na konských povozoch do hutí a zlievarníV hutách sa ruda drvila a pod vysokým žiarom sa miešala s olovom. Olovo sa odparilo a zostávalo čisté striebro. Striebro sa následne zmiešalo s meďou az toho vznikol mincový kov – kovári z neho vytepali pláty, ktoré následne vybielili roztokom vínneho kameňa a soli.Pláty boli prevezené do mincovne. Kováč pláty rozstrihal nožnicami na štvorčeky a potom na kolieska. Koliesko sa zahrialo, dalo do raznice a úderom “preger” (razič mincí) vyrazil vždy jednu mincu. Pretože tento proces bol hlučný, pregeri odchádzali do dôchodku väčšinou hluchý. Mali tu aj svojich mincmajstrov, ktorí mali svoje znaky, ktorými ručili za kvalitu mincí, dokonca tu bola žena – ⁠ minc majsterka Lucia! Už v podzemí baníci oddeľovali dobre rozpoznateľnú striebornú rudu od rúd chudobnejších ako v tom čase napríklad smolinke (neskôr s názvom uranit). Hovorilo sa, že akonáhle narazili baníci na smolinec, prestali kopať ďalej, pretože vedeli, že strieborná žila je na konci.

Vedel si, že Šlikovia razili toliare na hrade Freudenstein už v roku 1519, teda ešte pred oficiálnym udelením súhlasu s touto činnosťou? V roku 1525, teda v čase nemeckej sedliackej vojny, bol hrad vzbúrenými baníkmi vyplienený.

No a teraz je to celkom pekné miesto na prechádzku. Z hradu zostala iba veža, ale je odtiaľto krásny výhľad na celé jáchymovské údolie…

Povedz mi, keď sa všetko točí okolo tých vzácnych kovov, ako sa orientovať v historických minciach v aktuálnej ponuke na trhu?

Vo výbere mincí je potrebné sledovať 3 základné veci:

1) Náklad razby (množstvo vyrazených mincí v danom ročníku) a motív (znak/symbol na mincu). Niektoré ročníky môžu byť razené v nižšom náklade, a preto sú cennejšie.

2) Hmotnosť a veľkosť. Čím väčšia hmotnosť, tým väčšia gramáž drahého kovu a teda aj hodnota mince.

3) Stav a kvalita mince. Samozrejme, že u historických mincí je potrebné počítať s istou mierou opotrebovania. Nadmerné opotrebenie viď. odlomená hrana či zničený portrét alebo znak ale výrazne znižuje zberateľskú hodnotu mince. Naopak, pri veľmi dobre zachovaných kusoch vzácnejších mincí môže zberateľská hodnota násobne rásť.

K tomu všetkému treba spomenúť aj dostupnosť mincí. V našom regióne sú americké eagly samozrejme podstatne horšie dostupnejšie ako napríklad v Spojených štátoch. Naopak dobre dostupné sú u nás rakúsko-uhorské zlaté mince av susednom Nemecku zase zlaté mince z obdobia cisárstva, v Británii naopak tamojšie zlaté britské suverény, v Rusku zlaté ruble a pod.

Medzi tie v ČR najobľúbenejšie patria :

• rakúske a uhorské razby zlatých 10 korún, 20 korún, 100 korún, dukáty. Veľmi vyhľadávaná je 100 koruna z roku 1908 k 60. výročiu nástupu cisára Františka Jozefa I. na trón. Konečná cena v aukcii sa vyšplhala na 865 000 CZK.
• najrôznejšie zlaté československé mince predovšetkým svätováclavské jednodukáty, dvojdukáty, päťdukáty a desaťdukáty razené za prvej republiky od roku 1923
• vzácnejšie razby rakúsko-uhorských mincí
• zahraničné zaujímavosti –⁠ ako napríklad mince s kráľovnou Alžbetou II., ktoré boli a stále sú vyhľadávané. Zlaťáky.cz majú vo svojom portfóliu napríklad zlatú mincu vydanú britskou kráľovskou mincovňou The Royal Mint pri príležitostii 95. narozenin královny Alžběty II.

Zlaté a strieborné mince v ZLAŤÁKOCH

Z amerických mincí:

Historické zlaté mince

Desaťdolárová zlatá minca American Eagle Liberty Head bola razená mincovňou USA v rokoch 1838 – 1907 s váhou 16.7 gramov. Na lícnej strane je zobrazený portrét Liberty v preklade z angličtiny: sloboda. Rubová strana zobrazuje veľmi naturalisticky orla so štítom cez prsia, ktorý drží olivovú ratolesť a šípy v pazúroch. Motto "In God We Trust" (Dôverujeme Bohu) bolo umiestnené nad orlom od roku 1866.

American Double Eagle Liberty Head boli razené mincovňou USA z 22-karátového zlata v rokoch 1850–1907 s váhou 33.4360 gramov s obsahom necelej jednej trójskej unce rýdzeho zlata, zvyšok tradične tvorí meď.

Súčasné strieborné mince

Jednouncová minca American Eagle je medzi zberateľmi a investormi veľmi obľúbená, najmä v Amerike. Je razená od roku 1986. Rýdzosť mincí je stanovená na 99.93% striebra a 0.07% medi. Tým sa zlepšuje odolnosť mince proti oderu a poškriabaniu. Mince je vyrobená výhradne zo striebra vyťaženého v USA. Vzhľad striebornej investičnej mince vychádza z preslávenej dvadsaťdolárovky Double Eagle (1907–1933). Mince je striebornou obdobou zlatého American Eagle.

Súčasné zlaté mince

Zlaté mince American Eagle Súčasné zlaté mince sú medzi zberateľmi a investormi tiež veľmi obľúbené, najmä v Amerike. Sú razené od roku 1986. Vyššia váha týchto mincí je daná nižšou rýdzosťou zlata. Prímesou medi a striebra sa zlepšuje odolnosť mince proti oderu. Mince sú vyrobené výhradne zo zlata vyťaženého v USA.

Lícna strana mince nesie tradičný motív "Lady Liberty". Od roku 2021 sa razí tzv. typ 2, kde je na zadnej strane zobrazená iba hlava orla.

Z ostatných mincí:

Rakúsko-uhorské zlaté koruny

Tieto mince na rozdiel od amerických dolárov a eaglov vychádzajú z toliarov už nepriamo. Ich hodnota a gramáž sa odvíjala aj od ostatných rozšírených európskych mier a váh.

Mince boli razené vo variantoch rakúskej a uhorskej razby s odlišným vyobrazením cisára Františka Jozefa I. a štátnych znakov. Okrem historických razieb sú dostupné aj novoražby tj investičné mince, ktoré dodnes rakúska mincovňa razí s touto tematikou, v rovnakom prevedení a rýdzosti.

Moderné investičné mince

Rovnako ako u americkej mincovne, tak aj rakúska dnes razí mince s moderným motívom a gramážou odvodenou od trójskej unce. V prípade rakúskej mincovne sú to mince Wiener Philharmoniker s motívom Viedenskej filharmónie.

Prvou krajinou, ktorá však začala raziť zlaté mince v hmotnosti trójskej unce, bola Juhoafrická republika s mincou Krugerrand v roku 1967.Ďalej nasledovala Austrália, Kanada, USA, Veľká Británia a ďalšie.